Ja a medveď

Príbeh, ktorý opisujem sa mi stal minulý rok počas jelenej ruje. Naše PZ obhospodaruje revír pod Belianskymi Tatrami a pod Spišskou Magurou. Spolu s bratom, ktorý je tiež poľovníkom, sme sa vybrali do revíru pod Belianske Tatry. Autom sme sa vyviezli na skládku dreva, kde sme sa rozdelili. Ja som išiel do lokality zvanej Podstaré. Už pri vystúpení z auta som si všimol čerstvé stopy medveďa. Keď som prišiel ku krmelcu na Podstarom, tak som zbadal vylomené vráta na krmelci. Pri obhliadke som zistil, že sa nejedná o vandalizmus, ale, že ich vylomil medveď. Kvôli zadokumentovaniu som si to vyfotil na mobil. Keď som tam prišiel, začal fúkať silný vietor a hlavne stále menil smer, tak som sa rozhodol, že nebudem „ piršovať“, ale radšej zostanem na mieste. Sadol som si pod strom ku potoku, pušku som oprel o strom a oddal som sa relaxovať, lebo som nečakal, že v takomto počasí niečo uvidím. Predo mnou sa rozprestierala veľká rúbaň. Z príjemného relaxu asi o 17 hod.50min., ešte prakticky cez deň / stmievalo sa o 19.hod. /ma vyrušil pohyb, ktorý som zaregistroval periférnym videním. Keď som sa pozrel tým smerom, tak som zistil, že v rúbani vo vzdialenosti asi 20 m sa ku mne približuje medveď. Pohyboval sa po zvažnici, ktorá končila v potoku pri mojom strome. Okamžite som vyskočil na rovné nohy a schytil pušku do ruky a popritom som neurobil už žiadny pohyb, ani som nerobil krik, len som ticho stál. Tento môj pohyb zaregistroval aj medveď a zarazil sa na mieste. Potom sa postavil na zadné nohy a začal vetriť smerom ku mne. Neviem jeho myšlienkové pochody, ale ja som sa za tých pár sekúnd rozhodol, že keď sa pohne ku mne, tak prvú ranu vystrelím ponad neho, ale neviem, či by som mal čas aj na druhú ranu. Vraví sa, že 20 m je vzdialenosť, kedy sa medveď cíti ohrozený a útočí. Našťastie ten môj sa rozhodol ináč, spustil sa na všetky štyri nohy a odišiel naspäť cez rúbaň. Keď bol v hrubom lese, tak sa ešte raz postavil na zadné, vetril a potom odkráčal do lesa. Jednalo sa o 4-5 ročného medveďa. Bol som rád, že to takto skončilo.
Videl som už v lese viackrát medveďa a dokonca aj medvedicu s troma malými, ale tak blízko to ešte nebolo. Viem si predstaviť, ako by to dopadlo, keby sme sa takto stretli na chodníku niekde medzi mladinou. Počas mojich minuloročných vychádzok aj do vedľajších lokalít som zakaždým stopoval medveďa a pritom podľa stôp vždy išlo o iného medveďa. Môžem ešte spomenúť príhody, že zakaždým, keď sa na jar zobudia medvede, tak navštívia naše krmelce, ktoré im už nechávame otvorené aby nám nenarobili škody. Napríklad raz nám medveď rozbil krmelec a zobral z neho vrece s krmivom a vyniesol ho do vzdialenosti 200 m do lesa, kde sa mu rozsypalo, alebo inokedy sme mali vrece s krmivom odložené v posede na strome 5 m nad zemou, medveď vyšiel po strome rozbil podlahu krmelca a krmivo si zobral. Keď sme pred dvoma rokmi vyviezli do revíru mrkvu, tak napríklad ja som vyviezol na 2 miesta a pri kontrole som zistil, že na obidvoch miestach už na druhý deň bol pri krmive medveď.
Myslím si, že medvede sú premnožené a je potrebné sa s tým skutočne vážne zaoberať. Nie je to len môj názor, ale aj názor skutočných odborníkov na túto problematiku, čo prezentovali aj v odborných časopisoch Poľovníctvo a rybárstvo a Hubertlov.

Lovu zdar