Na obed sa zastavil u hospodára, mali ísť spolu dokončiť posed, ktorý stál na okraji lesa pri ďateline. Do ďateliny chodilo veľa srnčej zveri, občas sa sem zatúlala nejaká vysoká a diviaky tadiaľto prechádzali do blízkej kukurice. Bolo potrebné tam dokončiť strechu a dvere. Dvom šikovným chlapom to netrvalo dlho a asi o hodinku už sedeli v miestnom pohostinstve a rozoberali situáciu v ich združení. Bolo treba streliť ešte 2 srncov, I. a III. vekovej triedy. Na nasledujúce ráno už sedel na posede ktorý včera dokončili. Na posed došiel ešte za tmy. Pomaly sa začínalo vyjasňovať keď z lesa vyšla srna a začala sa pomaly pásť. Pozoroval ju ďalekohľadom. Dlho sa nič nedialo a tak sa rozhodol zavábiť. Srna dvihla hlavu a podišla o niečo bližšie k posedu, keď si všimol že má na hlave niečo čudné. No to už mal v rukách guľovnicu a sledoval srnu cez puškohľad. Zo srny sa nakoniec vykľul srnec s parožkami nie vyššími ako 2 cm. Kým bol ďalej od posedu tak to nebolo vidno ale keď podišiel bližšie už ich dobre rozoznával. Zamieril, už trebalo len odistiť a vystreliť. Ozvalo sa slabé cvaknutie, srnec zdvihol hlavu, kríž puškohľadu spočinul za lopatkou a ozval sa výstrel. Srnec zostal v ohni. Po povinných 15-tich minútach zišiel z posedu k srnčekovi. Chcel ho stiahnuť bližšie k lesu aby ho vyvrhol, no na kraji lesa spozoroval pohyb. Ďalekohľadom zistil, že ide o srnca s mimoriadne silným parožím, ale ľavú nohu si ťahal za sebou. Rozhodol sa že o ňom povie kolegom, lebo on už mal srnca streleného. Nasledujúci týždeň za ním chodil jeho kamarát no bez úspechu. Jeho cesta zase zavítala k hospodárovi aby mu oznámil že urobil nové solisko. Hospodár ho prekvapil slovami: “Dobre vieš, že nám chýba jeden srnec. Tak ak by si mal čas a nejaký by ti vyšiel, kľudne strieľaj. Nebolo by to po prvý krát žeby si nám zachránil plán odstrelu“, a vtisol mu povolenku na srnca III. vekovej triedy do ruky. Slová hospodára ho potešili a hneď večer sedel na posede z ktorého prednedávnom ulovil srnčeka. Dúfal že sa objaví ten srnec s poranenou nohou. Vždy sledoval to miesto kde ho videl naposledy. Začalo sa stmievať, keď sa konečne na kraji lesa objavil srnec, bol to on. Odložil pozorovací ďalekohľad a vzal do rúk guľovnicu, zamieril a vystrelil. Srnec zostal v ohni. Nečakal a rýchlo schádzal z posedu k srncovi. Po príchode mu od nosa udrel strašný smrad. Nohu mal odstrelenú a rana už začala poriadne hnisať. Smrť bola pre neho vykúpením. Musel ho postrieľať nejaký nezodpovedný poľovník, lebo tento srnec bol chovný. Nepravidelný osmorák s vysokým a krásne perlovaným parožím. Na chovateľskej prehliadke mu chýbali len 3 body do zlatej medaily. Dodnes má jeho parožie čestné miesto v jeho poľovníckej izbe...