Niekedy koncom februára sme išli z otcom nakŕmiť zver. Mali sme už svoje miesta kam sme chodili dávať krmivo(zrno, pšenicu, jarec). Išli sme na aute a ako tak ideme zrazu na cestu pred nami asi 15 metrov vyskočil rys. Oco zabrzdil a rys utekal ponad cestu. Zastal a pozeral sa na nás a my na neho. Bol to asi tak 3-ročný jedinec. Chvíľu sme sa naňho pozerali a on si pomaly vykračoval smerom do lesa. Išli sme ďalej po ceste až kým sme neprišli na určené miesto a tam sme nasypali krmivo. Potom sme sa obrátili z autom a išli sme smerom dole odkiaľ sme prišli. Oco sa ešte zastavil na jednom mieste kde sme tiež dávali krmivo a ja som išiel s nim. Zrazu sme nieco začuli. Bol to brechot rysa ostrovida. Počul som to prvý krát a aj môj oco to počul prvý krát. Chceli sme sa pozrieť bližšie a vtedy sme ho uvideli. Bol to ten istý rys ktorého sme videli aj predtým. Už prestal brechať a uprel pohľad na nás. My sme sa nehýbali. Pozeral sa na nás a po čaše sa otočil a išiel preč. Škoda že sme pri sebe nemali fotoaparát lebo to by boli veľmi pekne fotky. Bol to nezabudnuteľný zážitok....