Pozrite si § 12 , § 13 zákona. Ako sa môžu vlastníci rozhodnúť o užívaní PR. Podľa Vám (Sager) napr. v 1000 ha poľ. revíri, ak by mali všetci po 1 ha pôdy, muselo by poľovať 1000 poľovníkov. Opakujem vlastník, vlastníci, rozhodujú podľa podielu na výmere PR. Kúpte si 1000 ha pôdy v srnčej oblasti, a máte PR - § 12 zákona. Aj parlament rozhoduje nadpolovičnou väčšinou.

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Nuz nase skurvene zakony malo by sa prihliadat i nato ozaj niektori poluju i vo viacerych zdruzeniach a nie su vlastnikmi pozemkov to je ta spravodlivost ony mozu a co su vlastnici pozemkov tak su im dobri len na podpisani zmluv na uzivanie v jednych zdruzeniach vylucia so zdruzenia a dovod ? Nakolko nie ste vlastnik pody a kde ste vlastnik tam vam odpisu nakolko mame dost clenov ale kolky su tam co nevlastnia nic tekze kde je spravodlivost ?Skurvenci jedny .

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Dobry, za prijatie clena polovnickeho zdruzenia je nutna nadpolovicna väcsina vsetkych clenov.Moze si zdruzenie pri prijati za clena upravovat percentualnu vysku podla seba?

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Hunternh dobre, tak poviem aj B, samozrejme podľa mojej neprofesionálnej predstavy ako by sa to dalo riešiť. Ak to bude nejaké „kostrbaté“ tak prepáč, nie som právnik. Odvolávam sa na článok 20, ods. 1, Ústavy SR: Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. ..... Ods. 3,toho istého článku: Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. ... Z uvedených citácií mi vyplýva, že či vlastním 1000 ha alebo 1 m2 poľovných pozemkov mám rovnaké práva. V mysle zákona o poľovníctve § 11 ods. 1, o užívaní práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodujú vlastníci poľovných pozemkov. Podľa mňa je v rozpore s citovanými ustanoveniami ústavy ak by vlastník 1000 ha zneužil svoje postavenia na úkor vlastníka 1m2. Čiže, aby bol zákon o poľovníctve v súlade s ústavou, malo by byť v ňom uvedená formulácia asi v tom zmysle, že vlastník poľovných pozemkov v príslušnom poľovnom revíri, ak vlastní poľovný lístok a má záujem o členstvo v poľovníckej organizácii, ktorá má prenajatý tento revír, sa stáva zo zákona členom tejto organizácie. (Zo zákona sú všetci poľovníci členmi SPK aj tí čo nechceli byť.) Čo sa týka ust. § 13 ods. 1 písm. a), c) a d) zákona o poľovníctve hovoriacich komu možno podstúpiť užívanie poľovného revíru písomnou zmluvou. Vidím to vcelku vo všetkých troch prípadoch jednoducho. Sformulovať ustanovenie zákona o poľovníctve tak, aby v zmluvách o užívanie poľovného revíru s týmito subjektmi bolo zakotvené, že vlastník poľovných pozemkov má právo podieľať sa na práve poľovníctva v rozsahu vzájomne dohodnutých podmienok priamo uvedených v týchto zmluvách, v závislosti od veľkosti svojho podielu z celkovej plochy. Predstavujem si, že by to mohlo fungovať tak, že medzi prenajímateľom uvedený v § 13 ods. 1 písm. a), c) a d) zákona o poľovníctve a vlastníkmi hoci aj 1m2 poľovného pozemku, samozrejme ak sú poľovníci, by sa priamo v zmluvách o užívaní revíru uviedlo napríklad: vlastník pozemku sa bude starať o 1 krmelec a 1 posed alebo solisko a užívateľ revíru sa zaviaže vlastníkovi vydať povolenie na odstrel tzv. škodnej alebo 1 ks holej zveri atď.. (Koľkí poľovníci bez revíru vlastniaci poľovné pozemky by boli vďačný mať možnosť starať sa o zver a mať povolenie hoci aj na odstrel tzv. škodnej). Na záver zastávam aj ja taký názor, ktorý som na tomto webe niekde čítal, že vlastníci poľovných pozemkov by mali mať iné právo než nevlastníci, ktorí niektorí poľujú aj v 2 až 3 poľovníckych organizáciách (združeniach) nemajú ani len ten 1 m2 pôdy a medzi seba vlastníka nepustia zvlášť mladšieho. Bol by som zvedavý ako by to riešil súd vzhľadom na Ústavu SR. Toto všetko však predpokladá dobrú vôľu riešiť veci zo strany legislatívcov a poslancov SNR na podnety práve poľovníkov s právnickým vzdelaním.

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Hunternh, uvedomujem si a súhlasím, že je to veľký problém presadiť takýto postup. To však v podstate hovorí aj o kvalite platného zákona o poľovníctve. Vidím to ako krivdu na vlastníkovi poľovných pozemkov, keď mu zákon o poľovníctve jednoznačne ako fyzickej osobe, nezaručuje svoje pozemky poľovnícky využívať (hoci aj cestou členstva v poľovníckej organizácii) za predpokladu, že spĺňa všetky ostatné požiadavky.

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

Uvedený problém navrhujem riešiť tak, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov prijať vlastníkmi také uznesenie aby poverení zástupcovia vlastníkov podpísali nájomnú zmluvu len s tou poľovníckou spoločnosťou (združením), ktorá sa zaviaže prijať vlastníka poľovného pozemku za svojho člena, ak spĺňa podmienky (je poľovník) a chce v danom revíri poľovať. Samozrejme to predpokladá zo strany vlastníka pôdy zúčastniť sa na zhromaždení a presadzovať takýto postup.

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1