popis: Keď je trpezlivosť cesta k úspechu... Každý víkend už niekoľko mesiacov som v lese vždy keď je to možné, skóre ranné vstávanie je pre mňa už skôr zvyk. Samozrejme, ten čas strávený v lese si vždy užívam a hlavne ranné poľ...Keď je trpezlivosť cesta k úspechu... Každý víkend už niekoľko mesiacov som v lese vždy keď je to možné, skóre ranné vstávanie je pre mňa už skôr zvyk. Samozrejme, ten čas strávený v lese si vždy užívam a hlavne ranné poľovačky, či už s úlovkom alebo bez. Ale zároveň hnacia sila ktorá má vytiahne z postele v hlbokej noci, za tmy a v zime do lesa, je aj predstava krásneho loveckého zážitku a možno aj životnej trofeje. Sobota ráno 11.11.2023 bola jedna z nich. Celú noc lialo, ráno hmla, nechcelo sa mi veru z postele. No ako sa poznám, celý deň by som si vyčítal, že som nešiel a na večer sme už s Katkou mali kultúrny program (občas musím ustúpiť aj ja :). Ráno som zasadol do trávy, kde som strávil večernú posliedku predchádzajúci deň. Okrem dažďa, ktorý aspoň preveril nové oblečenie od značky , som nemal ani srsť. No pri červenom svetle čelovky cestou k autu som našiel neveľkú stopu jeleňa, ktorý pravdepodobne smeroval na neďaleké pole oziminy. Dúfal som, že sa ráno bude vracať z polí v týchto miestach. Zasadám na spodnú časť lúky do trávy, pod seba deka a nalievam si teplého čaju. Mám dobrú hodinu kým začne svitať. V lese je dosť hluk od kvapiek ktoré padajú z listov stromov, takže len popíjam čaj, pozerám do tmy a občas termom skontrolujem lúku, či si diviačik nevyšiel hľadať niečo pod zub. Vyše hodiny nikde ani srsť, ani len líška či srna. Potom si uvedomím, že vietor fúka na všetky svetové strany. „Aj to sa stáva, počkám kým bude svetlo a potom sa pôjdem aspoň prejsť“ hútam si v hlave. Prve lúče svetla prichádzajú okolo 6,20 h, viditeľnosť je už natoľko dobrá, že by sa už dal cez puškohľad oboznať aj jeleň. Po malej chvíli ma vytrhne z premýšľania kuvik, ktorý dáva najavo, že bol niečím vyplašený. Pozerám teda jeho smerom a myslím na ten nešťastný smer vetra. No asi pri mne v tej chvíli stáli všetci patróni poľovníctva. Ako duch sa na okraji lúky zjavil jeleň. Stojí tam ako socha s hlavou smerujúcou k zemi, v opare jemnej prízemnej hmly s pozadím farebného jesenného lesa. Tento „obrázok“ mi ostane v pamäti do konca života. Automaticky dávam flintu do pleca a sledujem ho cez puškohľad. Jeleň sa dáva do kroku a chce prejsť cez lúku. Pár sekúnd mi stačí na posúdenie, jeleň do 190 b, možno aj 10 rokov. Nemôžem váhať už ani sekundu, môže ma dostať do nosa a tryskom prebehnúť cez lúku. Hneď, ako sa červená bodka ocitá na lopatke jeleňa, ťahám spúšť. Jeleň zaťažko odbieha do protiľahlej strany lúky, kde keď vbehne, nastane veľký lomoz a potom už len hrobové ticho. Neviem ako dlho, ale určite niekoľko minúť mám stále flintu v pleci, a popri puškohľade neveriacky pozerám do miest, kde mi jeleň zmizol a premýšľam, či to náhodou nebol len sen. Našťastie nebol, jeleňa som po niekoľkých minútach našiel v miestach kde som ho po výstrele videl naposledy. Vždy som túžil uloviť starého jeleňa s dlhým a tmavým parožím. A dnes mi po 15 rokoch starostlivosti o zver a náš revír bolo dopriane uloviť môjho vysnívaného jeleňa. Neskôr sa pri úprave trofeje ukázalo, že jeleň má minimálne toľko rokov, ako som členom nášho PZ – 15 rokov. Neuveriteľné ako dlho sa tento jeleň skrýval a unikal pred poľovníkmi a dravcami. O to väčšiu hodnotu pre mňa táto trofej má a navždy mi bude pripomínať, aký bol tento jeleň opatrný počas svojho života, keď sa dokázal dožiť takej staroby. Ďakujem Sv. Hubertovi a Diane za tento zážitok a lov. LOVU ZDAR zobraziť celý popis