popis: V ruksaku nosievam nejaké psie granule. Ako na potvoru mi ich pri jednom posede vždy pár vypadne. Moju nešikovnosť spozorovali aj líšky a straky a tak túto lokalitu navštevujú často. V septembri na potrápil zápal priedušiek. A aby neb...V ruksaku nosievam nejaké psie granule. Ako na potvoru mi ich pri jednom posede vždy pár vypadne. Moju nešikovnosť spozorovali aj líšky a straky a tak túto lokalitu navštevujú často. V septembri na potrápil zápal priedušiek. A aby nebolo málo, pridal sa aj zápal achilovky. S barlou sa veru poľovať nedá a tak som sa povaľoval doma a o priebehu ruje ma informoval iba Miro. V októbri som viac menej doliečil zápal priedušiek a ako tak rozchodil zapálenú achilovku. Blížil sa spln a tak som sa rozhodol opáčiť líštičky. Mirovi dva krát nebolo treba hovoriť. Už sa šerilo, keď sme prichádzali k posedu. Privítal nás kŕdeľ strák, ktoré boli na okolitých kríkoch rozvešané ako vianočné ozdoby. Keď nás zbadali odleteli kúsok ďalej a škrekotom nezabudli oznámiť okoliu príchod votrelcov. Netrvalo dlho a upokojili sa. Postupne odlietali na nocoviská. Varovanie strák asi nepochopila jedna líštička. O pol piatej sa opatrne blížila k vnadisku. Asi som bol viac nabudený ako je zdravé, chcel som rýchlo vystreliť a pritom som klepol hlavňou o okno posedu. Líške nebolo viac treba, šprintom sa nám stratila z dohľadu. Druhá líška nedala na seba dlho čakať. Táto prišla z opačnej strany, a začala s nosom pri zemi hľadať granulky. Tentokrát som veľmi opatrne vystrčil odistenú flintu z okna a čakal na vhodnú chvíľu. Keď líška postála a pribrala sa hodovať, vystrelil som. „Čas 1750 hod. a jedenásta tohoročná je naša“, nastavuje pästičku Miro. Tak sme si klepli na lovu zdar. Mesiac pekne svietil a tak sme sa ešte nezberali domov zapiť líštičku. A dobre sme urobili. Z toho istého smeru, ako predchádzajúca líška, vyšla ďalšia. Prakticky identicky skopírovala jej trasu. Keď sa k nemu priblížila, pravdepodobne zbadala už ulovenú líšku. Zastala, našponovala sa a vtedy som vystrelil. „Čas 1820 hod. a dvanásta je naša“, nastavuje opäť pästičku Miro. „Vyrovnáme rekord?, popod fúz sa usmieva Miro. Vlani sa nám v priebehu necelých dvoch hodín podarilo na strnisku uloviť tri líšky, a to bol môj osobný denný rekord. „Však sme tu len chvíľu a je príjemne, posedíme ešte chvíľu, snáď sa ešte niečo ukáže“, ja mu na to. Pred siedmou sme zbadali opäť líšku, ale bola ďaleko. A vôbec nemala záujem priblížiť sa. Po chvíli sme začuli, ako niečo šuchoce okolo posedu. To sa blížila ďalšia líška. Len bola nejako z uhla. Nie a nie ju dostať do puškohľadu. Zbadala ulovenú prvú líšku a ešte viac zabočila. Opäť som urobil školácku chybu. V snahe nepustiť ju, som sa vyklonil a keď som ju ako tak namacal puškohľadom zbrklo som vystrelil. Líška zmizla zo zorného poľa. „Myslím že nejaký brok chytila. Utekala akosi zošikma“, referuje Miro. Možno ju dohľadáme neskôr nosom“, vravím Mirovi. A ten nenamietal. Z tohto posedu sme tento rok ulovili už 11 líšok, pričom štyri krát po dve za postriežku. zobraziť celý popis