popis: Už od jarných mesiacov som sledoval raritného srnca v okolí Krámca. V máji som dostal povolenku na všetky vekové kategórie srnca. Ja som však chcel uloviť práve tohto raritného. Ani 21 vychádzok však neprinieslo úspech. Dokonale sa kr...Už od jarných mesiacov som sledoval raritného srnca v okolí Krámca. V máji som dostal povolenku na všetky vekové kategórie srnca. Ja som však chcel uloviť práve tohto raritného. Ani 21 vychádzok však neprinieslo úspech. Dokonale sa kryl, a keď sa ukázal nedalo sa naň vystreliť. Posledné vychádzky sa už ani neukázal. Začal som uvažovať, že či mi niekto neočaroval moju obľúbenú kozličku. „Ja to vzdávam, možno sa presťahoval inam, skúsime pozrieť tú dvojku pod Dielom“, žalujem sa Mirovi. Ten nenamietal. Jemu ani tak nejde o trofej, ale srňacinu obľubuje. A tak sme sa po dlhej dobe vybrali na posed pod Dielom a pre istotu som si zobral aj druhú flintu. Tridsať stupňové teploty posed poriadne vyhriali. Prievanom sme trochu znížili teplotu a aj sme zo seba pozhadzovali čo sa dalo, stále to však bolo málo. Potili sme sa ako v saune. Našťastie slnko sa po chvíli schovalo za kopec a v tieni to už bolo príjemnejšie. Keď sme sa ako tak aklimatizovali, pár krát som pískol na vábničku. Dlhšie sa nič nedialo, ale o pol deviatej vyšiel na lúku srnec. „Kratšie kmene, krátke výsady, to bude ten náš, len keby prišiel bližšie“, viac menej si hundrem pre seba. Znovu som pískol na vábničku. Srnec sa pristavil, pozrel smerom k posedu, ale nemal záujem. Pomaly sa vzďaľoval, až sa stratil za horizontom. „Ten sa už dnes nevráti“, hodnotí situáciu Miro. Keďže bolo ešte stále dosť svetla, rozhodli sme sa že ešte posedíme dlhšie. Netrvalo dlho a na pokosenú lúku vyšla líška. Táto si to namierila priamo pred posed. Pustil som ju na 40 m a vystrelil. Zetka 7x57 ju priklincovala k zemi. „Zajtra pôjdeme opäť opáčiť toho raritného srnca“ hovorím Mirovi, lebo som si spomenul na poľovnícku múdrosť od jedného môjho českého kamaráta - Líška guľou strelená, kliatba prelomená. Kliatba však prelomená nebola. Srnca sme nevideli ani na 22 vychádzke. Druhá vychádzka pod Diel bola bez úspechu, ale tretia bola iná. Takú rýchlovku som ešte nezažil. Dohodnutí sme boli na siedmu. Miro však ako obyčajne prišiel skôr. Nuž preto sme na posede sedeli už o siedmej. Vyvetrali sme posed, zavreli dvere a vybrali mentolku. Nestihli sme docmúľať a vyšiel srnec. Krátka kontrola parožia ďalekohľadom a obligátne Mirove „Daj mu, nepusti ho“. Ranu prijal o 7,15 hod. Štvoročný srnec mal kmene dlhé 17 a 18 cm. Zadné výsady ledva tri centimetre. Ani hmotnostne to nebol žiadny rekordér. Po vyvrhnutí vážil 17,5 kg. Tak nakoniec sa Diana zľutovala nad nami. Večer sme jej pri kalíšku za to pekne poďakovali. zobraziť celý popis