popis: Od ulovenia posledného srnca som sa mesiac nedostal do revíru, vždy bol cez víkend nejaký program a v týždni vychádzky do revíru príliš nedávam- som lenivý po ponocovaní skoro ráno vstávať do práce. Túto sobotu sa konečne naskytla...Od ulovenia posledného srnca som sa mesiac nedostal do revíru, vždy bol cez víkend nejaký program a v týždni vychádzky do revíru príliš nedávam- som lenivý po ponocovaní skoro ráno vstávať do práce. Túto sobotu sa konečne naskytla príležitosť, tak som ju veľmi rád využil. Doobeda som porobil niečo doma, nakúpil všetko potrebné na týždeň a netrpezlivo očakával večer. O 5 nasadám do auta a idem k svokre na záhradu pozbierať popadané jablká, aby som prilepšil trošku diviakom a spestril im jedálniček. Nerozhodnutý kam si vlastne pôjdem sadnúť vyrážam o 18 do revíru. Aj tak chcem napred vysypať jablká a pri kŕmení sa rozhodnem kam vlastne pôjdem. Pri kontrole vnadísk ma zaujala zvýšená aktivita srnčej zveri, hoci bolo pomerne skoro, videl som srncov so srnami, samotné srnčatá, čo je neklamným znakom, že sa pomaly blíži ruja. O pol 8 mám 2 plné kýble jabĺk rozdelené medzi 5 miest a teraz sa už musím rozhodnúť kam a na čo vlastne pôjdem. Voľba nakoniec padá na ten istý posed, z ktorého som ulovil posledného srnca. Ďatelina síce podrástla, miestami je srnčiemu vidieť len hlava, ale priľahlá lúka je pokosená a je na nej zelená otava, čo je v týchto suchách dobré lákadlo. Okolo 8 zasadám na posed s tým, že vydržím do nejakej pol 10 a v prípade neúspechu sa presuniem na kraj poľa s ovsom skúsiť uloviť nejakého lanštiaka. Chvíľku po príchode na posed sa asi 150 metrov predo mnou stavia jeden kus srnčieho, na tú diaľku ho čítam ako srnu. V ďateline je pomerne slušný pohyb zveri, no všetko je ďaleko. Dlhšiu dobu je okolo posedu kľud,ktorý občas naruší hopsajúci zajac alebo puknutie konárika za chrbtom. Jeden takýto šuchot vedie k vytiahnutiu srny asi 30 metrov od posedu. Srna chvíľu istí, jemne pískne a hneď má u seba 2 srnčatá, ktoré kŕmi. Ďalekohľadom sa týmto predstavením kochám asi 10 minút, keď si uvedomím, že som sa pri tom všetkom zhone zabudol nakŕmiť ja. Z batoha vyťahujem skromnú večeru- chlebík s oštiepkom a v kľude večeriam. Zrazu, asi 100 metrov pred sebou, registrujem v ďaline pohyb. Večera putuje do batoha, ďalekohľad k očiam a snažím sa prečítať kus. Napred sa javí ako srna, no pri pohľade z niektorých uhlov tuším malé paličky. Po minulej skúsenosti, kedy som gombíka tak dlho čítal ďalekohľadom, až mi zmizol, mením ďalekohľad za guľovnicu zväčšenie ide na maximum a nastáva dlhé rozhodovanie, či ide o srnca alebo o srnu. Kus v kľude postupuje ku mne, občas si odhryzne lístok z ďateliny. Pri jednom odhryznutí rozoznávam medzi ušami trošku viacej srsti ako by tam mala mať srna a srdce je zrazu až v krku. Asi 70 metrov pred posedom je menšia výmoklina, kam sa srnec pomaly pasie, tak ho vediem v puškohľade a čakám kým sa tam dostane. Srnec akoby tušil, že mu ide o život, tento pás 3 skokmi prebehne a nedáva mi šancu ani zamieriť. Keď 15 metrov v pravo od tejto výmokliny srnec zastavuje tak, že mu je vidieť celý krk a časť hrude, rozhodnem sa ho uloviť. Červená bodka puškohľadu smeruje na krk a jemne hladím spúšť. Po zásahu srnec zmizne v ďateline. Chvíľku ešte sedím, pobalím si veci a nasleduje moje neobľúbené cvičenie- hľadanie zhasnutého kusu vo vysokej ďateline.Pri ceste na nástrel si hovorím aké by to bolo ľahké, keby mi s dohľadávkou pomôže psík. Žiaľ súčasné bytové podmienky mi žiadneho psíka neumožňujú, tak nejaký čas krúžim okolo zhasnutého srcna ako Bludný holanďan. Po úspešnej dohľadávke srncovi vzdávam potrebné pocty a stojac nad ním si ešte raz prehrávam celý lov. Následuje telefonát hospodárovi,vývrh srnca a jeho odvoz k otcovi, keďže v mojom malom byte bez poriadnej pivnice nemám kde úlovky spracovať. O 11 večer prichádzam domov, kde mi manželka cestou do postele popraje lovu zdar a nechá ma nech sa dám do poriadku. Pred zaspaním ešte v duchu ďakujem sv. Hubertovi za ďalší úlovok. Ráno idem so synom k dedovi pre mäso, malý sa teší, že bude zase papkať srnčie mäsko a veľmi sa zaujíma, ako som srnca ulovil. Hoci má len 3 roky zatiaľ ho to do lesa ťahá a počas ruje chce ísť so mnou vábiť srncov- tak dúfam, že nám to vyjde. Priatelia aj Vám do nadchádzajúcej srnčej ruje veľa pekných poľovníckych zážitkov a Lovu zdar! zobraziť celý popis