popis: Jeden marcový večer sedím s kamarátom v obývačke pri pivku a poľovníckych rozpravách, pri ktorých sme došli k nápadu ísť na druhý deň na zhody... Žiadne siahodlhé plánovanie, proste spontánny nápad, keďže sme mali obaja voľno....Jeden marcový večer sedím s kamarátom v obývačke pri pivku a poľovníckych rozpravách, pri ktorých sme došli k nápadu ísť na druhý deň na zhody... Žiadne siahodlhé plánovanie, proste spontánny nápad, keďže sme mali obaja voľno. Ako sme sa dohodli, ráno sme sa stretli pri aute nasadli sme a hybaj ho do revíru. Sami sme ani nevedeli kde presne chceme ísť a keďže kamarát ešte veľmi nepozná revír, výber lokality bol viac menej na mne... Uvažoval som nad tromi lokalitami no niečo vo mne mi našepkávalo a stále ma v myšlienkach vracalo na jedno miesto. Rozhodol som. Po príchode na tvar miesta sme si povedali akým štýlom a ktorým smerom sa vydáme. Pred nami strmé strechy väčšinou ešte pokryté snehom ale sem tam už aj bez. Začali sme šlapať... nie veľmi ďaleko od seba, aby sa niekde nezatúlal... predsa bol v danej lokalite prvý raz a poviem pravdu že ani jeden z nás nemal nejaké veľké očakávania. Proste pekné počasie pekná lokalita prečo si nespríjemniť deň prechádzkou v prírode. po asi trištvrte hodinke sa nám skrížili cesty a v podstate sme si vymenili úrovne pri traverze ja som sa ťahal viac hore on trošku zbiehal... ani nie o minútu na mňa kričí slovami " ja mám paroh, našiel som paroh"( v jeho hlase bolo počuť čistú radosť, nakoľko bol v podstate prvý raz na zhodoch)... brzdím ho nech k nemu neletí ako rogalo ... nech si spraví video ako ho našiel, že bude mať spomienku. Poslúchol, vytiahol mobil a začal natáčať kroky k jeho úspechu. Po pár krokoch znova krik..." Ja mám pár. Ja som našiel pár". Vravím si no to snáď nie... ja sa tu plahočím po revíry už pár rokov a pár doma nemám a on si vybehne na chviľku von a hneď nájde pár;o)))??? Ale ako sa vraví "Dopraj a bude ti dopriate" tešil som sa sním, je to paráda keď sa človeku zadarí. vztiahol som z batohu termosku nalial kávu zapálil som si...ani ma nenechal dofajčiť , že musíme ešte pohľadať niečo. Klasika od toho momentu mal v očiah vypálený paroh. ledva ma nechal dopiť kávu, zviazali sme páru na batoh a teda šli ďalej. Už mu bolo úplne jedno, či to tasm pozná a či nie behal hore dole ako mravec. Po, možno 20tich minútach sa deriem von z mladiny keď tu zrazu na mňa kuká pes a prestupuje odbieha... idem za ním a čo nevidím dvanásťtoráčik ... pravá strana už aj mne bolo lepšie na duši;o) Hlavou mi prebehlo že by tu mohla niekde byť aj tá ľavá strana. Tak to tasm začínam so psom prečesávať no nedarí sa nám. Vytáčam kamaráta... "kde si ? Pod tebou asi 500 metrov. Vráť sa ku mne mám pekný paroh, niekde by to mohla byť druha strana. Aj ja som našiel osmáka." znela odpoveď. Kým ku mne prišiel zbehali sme to tam so psom, no nič sme nenašli, ale tešili sme sa spolu sním, veď uznajte za cca hodinu hodinu aj štvrť jednu páru a dva parohy to je veľmi slušná bilancia. Usúdili sme že na prvý krát veľký úspech a boh vie kde je tá druhá strana...možno ho už niekto má... S touto myšlienkou sme sa pobrali k autu, po asi dvesto metroch mu vravím " keď už ideme dole z kopca tak aspoň poďme cik cakom a nie len kolmo dole" v tom som zabočil do ľava a asi po 20 metroch mi ušiel zrak pod dvoj metrový smrečok nad mojou úrovňou a pod vetvami pri kmeni svieti na mňa pečať... zabočiť o dva metre vyššie, nevidel by som ho pes mal svoje starosti s batohom ovešaným parohmi takže žiadna pomoc.Ako ho tak ťahám sz pod toho smrečka vidím že ťahám ľavú stranu , dvanásťtoráka ... počkať počkať ten sa podobá...nepodobá , je to on! Konečne!!! Prvá pára v živote. V ten moment som už kričal aj ja na kamaráta, ako malý chlapec. A tak, po cca hodine a trištvrte končí náš príbeh radosťou a pre nás veľkým úspechom. zobraziť celý popis