popis: ... Ponad mňa padajú skalky. Sutinou prichádza mladý múflón. Asi dvoj ročný. Taký priemer, no ale nechávam ho prejsť. Možno raz z neho niečo bude ak trochu pocvičí :-D ide celkom rýchlo, ponáhľa sa, akoby ho niečo hnalo. Zachádza ...... Ponad mňa padajú skalky. Sutinou prichádza mladý múflón. Asi dvoj ročný. Taký priemer, no ale nechávam ho prejsť. Možno raz z neho niečo bude ak trochu pocvičí :-D ide celkom rýchlo, ponáhľa sa, akoby ho niečo hnalo. Zachádza za neďaleký hrebienok a zostáva ticho. Sedím ďalej, asi 15 minút vo vysokej bučine. Je chladno, no slniečko sa už z rána príjemne opiera do svahu. Po chvíľke je ideálne. Bože to je krása. Úžasná pohoda. Zostávam si tu hovieť, vydržím tak aj dve hodiny. Krásne farby jesene pohladia oko aj dušu. Už prešla hádam hodina. Ale mne sa nechce ďalej. Tu je mi dokonale .... je niečo pred deviatou ráno .... z pravej strany popod mňa prichádza baran. Vidím ho asi z 200 metrov. A veru dobrý baran, chovný. S peknou rozlohou aj hrúbkou. Pekné veľké oblúky. Radosť na neho pozerať. Pomaly sa tmolí jesennou bučinou a v prudkom svahu zbiera bukvu. Keď je asi na 50m podomnou, beriem pomaličky fotoaparát a fotím. Baran sa občas poobzerá , spraví pár krokov a znovu chrúme bukvice. Akoby pózoval. Vie, že pri mne je v bezpečí.No dobre môj, krásny si, už ťa mám z každej strany odfoteného. Už môžeš ísť. Z nohy na nohu tak baran pokračuje ďalej. Ale moc sa mu nechce. Prejde asi pol hodina a on sa pohol azda na 100 metrov. Obšmieta sa. Hrabe nohami ... no jasné ide zaľahnúť. A rovno predomnou a tvárou ku mne. Tak, že bude vidieť každý môj pohyb. No nič, budem ho musieť nakoniec vyplašiť keď budem odchádzať. Pomaličky dvíham foťák, pozerá rovno pred seba, niekam do neurčita, nevníma ma. Pomaly pomaličky prikladám hľadáčik ku očiam a fotím ho na ležovisku. Nafotím ho a pomaly foťák skladám na kolená. Užívam si krásne jesenné ráno a prezerám si všetky fotky. Triedim ich , zlé mažem a tie dobré si znovu prezerám, zoomujem .... a toto ? ... toto je čo ? Veď ten má poriadne vydratý krk, ten baran je vrastavý? Rozbúši sa mi srdce. To by som ho ale mohol uloviť potom. Pozerám znovu fotky. Krucinál, no nič ešte raz si to musím odfotiť pre istotu. Beriem znovu foťák, pomaličky. Dlho to trvá, aby som ho nevyplašil. Pozerá na mňa, alebo nie ? Došľaka ... on sa zvihne a zmizne , určite. No nakoniec ostáva. Tak sa asi nedíval na mňa, našťastie. Foťák znovu skladám na kolená a znovu si to overujem. Je to tak, ľavá strana krku je na kuse zodratá do krvi, zachrastavená. No vynikajúco. Tep sa zvyšuje ešte viac, siaham po puške. No poď Cárovná, dnes neostaneš nemá. Všetko pomaly, ešte pomalšie než predtým. Ale trvá to dlho-predlhoooo .... celá večnosť. A baran sa díva na mňa celý čas. Alebo nie na mňa ? Už nech to je. Ale pomaličky. Nič mi neujde. Jedine pekný baran. Poďme, poďme. Pažba do pleca, len to neunáhliť .... už, už .... optika pred očami, už je dobre. Puška je zalafetovaná, muflón je pekne v kríži .... Čo vreštia tie sojky práve teraz ??? Čušať! Kričím na ne, ale iba v duchu. Muflón sa obzerá, natáča hlavu, nemôžem strieľať teraz, ešte mu odstrelím tuľajku. Och! Je zaľahnutý akurát na vrchole hrebienka. Stačia dve sekundy a je preč keď bude chcieť. No tak kamarát, pozri sa teraz na mňa. Teraz mi to vadiť nebude. A on akoby ma vyslyšal. Obracia hlavu späť. Znovu priamo na mňa, isto ma vidí ... možno videl aj výstrel. Ale počuť ho už asi nepočul. V momente mu padla hlava a zostal tak ako bol zaľahnutý. Ani sa nepohol. Dolieha ozvena po dolinách. Všade je tíšina. Kľud, pokoj. O jedného lesného obyvateľa dnes ubudlo. Opieram sa o skalu, vydychujem .... toto bola krása. Všetko si to ešte raz premietam. Po chvíli idem k úlovku. Zdá sa ešte krajší a väčší než cez optiku. Odpusť priateľu, ešte ti pomôžem rozlúčiť sa s horou-horičkou. Posledný hryz, chvíľka ticha nad úlovkom .... Ďakujem. Ďakujem hora-horička. zobraziť celý popis