popis: Ako začať? A to hlavne preto, že príbeh tohto jeleňa začal už dávno. Sprevádzali nás spoločné stretnutia niekedy plné rozpakov a inokedy som si zobral svoje dve dcéry a išli sme pozrieť s ďalekohľadom "uška" ku krmelcu na svitaní....Ako začať? A to hlavne preto, že príbeh tohto jeleňa začal už dávno. Sprevádzali nás spoločné stretnutia niekedy plné rozpakov a inokedy som si zobral svoje dve dcéry a išli sme pozrieť s ďalekohľadom "uška" ku krmelcu na svitaní. Uško preto, lebo mal zlomenú chrupavku ušnice a na fotkách z fotopasce bol tak či tak neprehliadnuťeľný. Po zhodení parožia niekam zmizol. Nad jeho každoročným zimoviskom bol zelený oceán, kde nachádzal to čo najviac potreboval-pokoj. Dlho sme polemizovali ,kde má rujovisko-bude to nad Magurkou?Chrámec?Kľačianska hranica, Solisko? A odpoveď? Áno aj tam!!!! A tak teda k tej poľovačke. Dohoda bola jasná stretneme sa v utorok na Solisku na chate. Vedel som, že to asi za svetla nedám, ale určite prídem. Od auta treba ísť asi kilometer na chatu-mal som všetky potrebné veci-proviant do nedele, pivo na obličky, kamennú soľ, baracku, pušku no jednoducho viac ako 30 kg nákladu. Cestou som sa utešoval, že zvládnem Solisko aj ako 150-kilový. Na chatu som dorazil v noci, no už zďaleka som videl svetielko sviečky z terasy-chlapi nespia! Bzučo,Ivan a Julo ma pekne privítali a v družnej debate so mnou zotrvali so druhej rána. Keď zazvonil budík o 4:30 poprosil som Bzučka nech ho prestaví na neskôr, veď aj tak nehodno ísť proti noci. A možno aj fúka ,nebodaj sneží. Po rannej hygiene a fajných raňajkách sme vyrazili do výšok s úmyslom nazbierať trochu brusníc a počuť čo sa tu deja s jeleňmi. Revali aj po ôsmej 3 jelene a preto sa nám dobre zaberalo do kopca. Na Košarisku som 1x srdito zareval a odpovedali všetci. Kamsi tamsi bol pri nás asi 9-ročný pohľadný jeleň s tmavým,100-osemdesiat bodovým parožím. Išiel si oči vyočiť na štyroch griboch na chodníku, chudák keby vedel, že ho necháme ísť, isto by sa tak neponáhľal. Zareval jeleň. "Myslím si, že ťahá do do jarku sa napiť. Skúsim mu nadbehnúť na Krásnu Hôrku a aspoň zistím čo je zač. Chlapi ak sa do hodiny nevrátim, chodte na brusnice a ja prídem za Vami hore neskôr". Pochopili ma, že ich nechávam odložených, no pochopili, že je viac ako nemožné priskakovať k jeleňovi štyria v tomto teréne. Jeleň sa rýchlo napil a na tých štyroch nohách sa vrátil na hrebeň za pár minút bez toho aby som ho videl. Pomaly, sledujúc vietor prichádzam pod hrebeň , keď som zbadal pohyb dole hrebienkom. Vidím 5-korunu na pravom parohu a silné telo jeleňa-no množsvo vetiev a vývratov mi nedovolí prečítať zvera. Viedol si jeleničku a ja som si uvedomil, že ak nezídem nižšie dostanú vietor a je po paráde. Ozvalo sa zaručanie a ja si uvedomujem, že odchádzajú odo mňa preč-škoda vravím si, bol to dobrý jeleň. V tom sa ozvalo zvláštne zaručanie z dola - Bzučo. Jeleň až agresívne odpovedal na túto bližšie nešpecifikovateľnú výzvu :-). V každom prípade jeleň sa otočil a začal ťahať naspäť. Bzučko ručal ďalej akoby mu tam dakto ubližoval a jeleň sa mu stále ozýval. Zrazu bol nado mnou a ja ho jasne rozoznávam-"Uško". Skladám ďalekohľad a s obrovským poľovníckym vzrušením zamierim do toho majestátneho zvera. Jeleň po rane za lopatku vyrazí smerom nadol a ja vidím farbu po jeho celom boku. Jeleň stále ide preto pálim druhú na krk, aby som si nevyčítal dlhú a vyčerpávajúcu dohľadávku. Chlapi po rane vyštartovali ku mne a za ich účasti prichádzame ku zhasínajúcemu kráľovi. S obrovskou pokorou a úctou som vyronil slzičku pri tom ako som zobral jeho ozdobu do svojich rúk. Spomenul som si na ľudí , ktorý ma naučili v tejto lokalite poľovať (Igor Mráz, Štefan Tišťan-nežijúci), no je to hlavne môj otec s ktorým som tu prežíval niekedy až neuveriteľné príbehy. Dúfam, že ešte zažijem. Veľké poďakovanie. Prajem každému, aby zažil podobný pocit-emóciu, emóciu ktorá ho určite donúti sa nad všetkým zamyslieť. Lovu a Lesu Zdar. zobraziť celý popis