popis: Ráno ešte za tmy zatiahnem pred garáž. Kamarát už čaká s naštartovanou nivou. Krátke zvítanie, poprekladám veci a už aj fičíme hore dolinou. "No Michalku plán je nasledovný! Na brieždení premotopiršujeme veľké kalamitisko, kde s...Ráno ešte za tmy zatiahnem pred garáž. Kamarát už čaká s naštartovanou nivou. Krátke zvítanie, poprekladám veci a už aj fičíme hore dolinou. "No Michalku plán je nasledovný! Na brieždení premotopiršujeme veľké kalamitisko, kde strieľaš jelienča. Následne ho vyvrhneš, berieme pečienku, srdce a ideme na chatu kde urobíš tvoj známy luxusnodelikátny jagerek. Najeme sa, dáme si po dva deci kvalitného vínka a odpočívame do jednej. Pokračujeme piršom do zotmenia, ošetríme prípadné ulovené kusy, sadneme na posed a čakáme do nevidím na diviaky. Čo ty na to?" "Hmm... plán je úplne jasný. Vidím tam nejaké neisté miesta ale dobre. A čo robíš ty?" "Ja šoférujem, kúrim a nalievam víno. Ty strieľaš, vyvrhuješ a varíš!" "O.K. môže byť!" "Tak si porichtuj flintu a sleduj pohyb." Je krásne bielo a krajina je pokrytá dvadsať centimetrovou snehovou perinou. Niva namáhavo stúpa stále vyššie k hrebeňu bočnej doliny. Porasty sa náhle otvoria a všade naokolo kam oko dovidí až po hlavný hrebeň sa rozprestiera obrovské kalamitisko. Už je zalesnené, miestami pokryté skupinkami smrekov, náletových rakýt a briez. Pomaly vychádza slnko a všetko zalieva iskrivou žiarou. Úbočia sú popretkávané zvážnicami a všetko je prehľadné s dobrým výstrelom na veľkú vzdialenosť. Štrikujeme po cestách ale po zveri ani pamiatky. Občas prechádzame čerstvé špúry od vysokej ale za hodinu a pol nevidíme ani srsť. "No kamarát, začínam na tebe badať ľahkú nervozitu! Tvoj presný plán dostáva nejaké trhliny! Už si spálil aspoň desať litrov benzínu. Nemali sme už kúriť na chate a variť pečienku?" "Mižu nerozčuľuj ma! Každý deň je tu zveri ako blata a odrazu ani kus? To čo má byť!" Pomaly sa blížime k strmému hrebeňu v závere doliny pokrytému zbytkami starých porastov. Odrazu v diaľke zbadám pohyb. Niekoľko kusov vysokej zaťahuje cez hrebeň na opačnú stranu kopca. Počkáme kým v kľude prejdú a hurá za nimi. Zaparkujeme na malom sklade a stúpame cez kopec v stopách vysokej. Odrazu sa v mladine pred nami vynorí jelenica a za ňou jelienča. "Dávaj! Strieľaj!" Ale ako!? Pred sebou mám kefu mladých briez cez ktoré vidím stojace kusy! Jelenica nás už vidí a španuje sa k skoku. Rýchlo nájdem redšie miesto, ešte krok vľavo a v momente doskoku strelím jelenčaťu na rebrá. Dva skoky a je preč! Značiť som ho nevidel ale z rany mám dobrý pocit. "Ty si ho netrafil! Je preč!" "Netáraj! Pome na nástrel!" Prejdeme zo tridsať metrov a už vidím striekance farby v stope. Po pár krokoch zbadám jelienča padnuté medzi sihliakmi. Vybijem zbraň a spokojne sa škerím na kamaráta. "Čo sa ceríš? No chvála Bohu. Spoliehať sa pri streľbe na vás sviatočných mestských lovcov... Môžeme pokračovať v našom pláne. Sprav poriadok s kusom a ideme kúriť a variť na chatu.“ "Rozkaz vedúci. Idem na to... LaLZ! zobraziť celý popis