popis: "Michal určite čo najskôr príď! Snehu je akurát, vietor stabilný...také dobré podmienky už dávno neboli a ktovie kedy zas budú. Nech si čím skôr tu!" Položím telefón a idem riešiť "doložku najvyšších výhod". Maminka napodiv n..."Michal určite čo najskôr príď! Snehu je akurát, vietor stabilný...také dobré podmienky už dávno neboli a ktovie kedy zas budú. Nech si čím skôr tu!" Položím telefón a idem riešiť "doložku najvyšších výhod". Maminka napodiv nekladie "aktívny odpor" a moju požiadavku schváli viac menej bez reptania. Okrem lovu potrebujem s kamarátom riešiť aj dlhšie odkladané pracovné veci preto už na druhý deň poobede spolu chlipkáme kávu a plánujeme podrobnosti večerného útoku na diviaky. Podvečer zaparkujeme na lesnom sklade, nahodíme biele kamufláže a vnoríme sa do tichej tmavnúcej dubiny. Už po prvých krokoch je jasné, že takéto skvelé lovecké podmienky som nezažil už roky. Kosáčik mesiaca už presvecuje cez riedke mraky, vietor jemne povieva rovno do tváre a sneh dokonale tlmí naše kroky. Viditeľnosť je vynikajúca a aj voľným okom na značnú vzdialenosť rozoznávam niekoľko kusov srnčej, ktorú minieme bez toho aby nás zaregistrovala. Plytkým hrebienkom stúpame k bukovým dorubom. Prechádzame miestami dorytými minulej noci od diviakov a pohrabaných od vysokej. O pol šiestej dorazíme na širšiu krížnu cestu smerujúcu pod staré doruby. Hneď za zákrutou sa objaví prvý z nich. Kontrolujem vietor, napínam uši a prečesávam rúbaň ďalekohľadom. Prvý zbežný dojem... nič! Pod okrajovými bukmi však objavím dve čierne hrudy a vyššie nad nimi ďalšie. "Jardo diviaky!" "Vidím ich! Sú to všetko rovnaké kusy. Vyzerajú na diviačatá. Ideme bližšie." Kým šepká detaily ja rýchlo nahodím pušku do palice a kontrolujem hrudy cez puškohľad. "Ostaňme na mieste!" vravím "Vidím ich parádne a spodný smeruje k ceste. Keď sa vytrčí spod konárov na čisté tak strelím." Hruda sa pomaly posúva do rúbane a ja ju s bodkou na komore vyprevádzam nad cestný zárez. Diviak zastane... bác! Oslepí ma výstrel a kým prebijem pás je prázdny. "Leží!" hlási kamarát "Vybehol do svahu pár skokov, prevalil sa a spravil dva kotrmelce dole svahom. Lovu zdar!" "Super. To som chcel počuť. Zdar!" odpovedám zo smiechom. "Viem predsa koho zavolať na poľovačku." škerí sa Jaro. "Ja som diviaka nevidel už dva mesiace!" Nuž ťažké sú lovy na vnadiskách bez snehu a pri semennej úrode buka a duba naraz. Keď sa však takto "vyšperkuje" počasie, niet krajšieho lovu diviakov ako večerná posliadka okolo mladín a starými porastami. Presne podľa môjho gusta. LaLZ! zobraziť celý popis