popis: Doba lovu srny sa neuprosne blizila ku koncu a do konca covidoveho roku 2020 roku chybali este tri dni. S kamaratom sme boli dohodnuti, ze stastie este raz potahame za usi. Rano o pol siestej prichadzam k jeho domu, pred ktorym uz stoji nastartovane ...Doba lovu srny sa neuprosne blizila ku koncu a do konca covidoveho roku 2020 roku chybali este tri dni. S kamaratom sme boli dohodnuti, ze stastie este raz potahame za usi. Rano o pol siestej prichadzam k jeho domu, pred ktorym uz stoji nastartovane a vykurene Pajero, v ktorom sedi vysmiaty kamarat. Pajero je tak zablatene, ze ani pri detailnom skumani nebolo mozne identifikovat jeho farbu :) Zvitame sa a pri cigaretke dohodneme co a ako. Prehodim si veci do jeho auta a vyrazime. Predchadzajuce styri dni intenzivne skoro vkuse prsalo, dazd ustal asi len pred dvoma hodinami a obloha sa zazrakom vyjasnila. Na kraji remizky ma kamarat vylozi z auta a pokracuje dalej. Pockam kym sa auto vzdiali a vydam sa peso popri remizke smerom k malemu lesiku. Obloha je jasna a mesiac v spne ktory je kusok nad horizontom mi svieti do chrbta a ja v tichosti doslapujem na svoj vlastny tien. Po chvili dojdem k nizkemu otvorenemu posedu bez strechy nachadzajucom sa na rohu maleho lesika, ktory domaci originalne volaju 'Maly lesik' :) V tichosti zasadnem a uz len cakam. Je sice este tma ale vdaka splnu je mozne pozorovat okolie. Pred posedom sa rozprestiera nezorane kukuricne strnisko uprostred ktoreho je velka niekolko hektarova mlaka, nakolko vdaka predchadzajucim intenzivnym dazdom je poda navokol tak nasiaknuta, ze uz nestiha vstrebavat ziadnu vodu. Od chrbta pocujem svistanie prilietajucich divich kacic, ktore v nepravidelnych intervaloch s kolosalnym clapnutim pristavaju do mlaky predo mnou a spokojnym kvakanim sa navzajom vitaju. Na opacnom rohu lesika zaregistrujem pohyb. To srna so srncatom kraca po hranici strniska a oraciny a pomaly zatahuje do lesika kde sa mi strati z dohladu. Pomaly sa zacina rozvidnievat a ja si vravim ze sa pojdem trochu prejst. Zidem teda z posedu a obidem roh lesika kde som predtym videl srnu so srncatom. Kracam okrajom lesika po travnatom pase, ktory oddeluje lesik od oraciny. Presne oproti mne prave vyslo slnko ktore este len sedi na horizonte a pomedzi jelse rastuce popri jarku na konci lesika mi svieti priamo doci. Ked sa nachadzam 200m od jarku, tak pod jelsami zaregistrujem pohyb. Hadzem na oci dalekohlad a proti slnku tazko rozoznavam srnca. Prezeram este jeho okolie a identifikujem dalsie dve srny, z ktorych jedna sa intenzivne venuje ohryzaniu kory na jednej z jelsi na brehu jarku. Instinktivne sa pricupim a v polodrepe skrceny prejdem okrajom lesika este 50m. Dalekohladom preverim situaciu a zistujem, ze srncia ma vobec nezaregistrovala. Srnu ktora prave obhryza koru jelse si vyberam ako vhodnu na odstrel. Rozlozim si trojnozku do ktorej zalozim flintu. Po par sekundach ustalim kriz za jej pravou lopatkou. Baaac. Po vystrele moja srna proste zmizla, a kvoli silnemu slnku svietiacemu priamo oproti som ani nezaregistroval jej znacenie. Akurat druha srna sa rozbehla na jednu stranu a srnec na druhu stranu. Tak urcite lezi na nastrele povedal som si. Pomaly kracam k nastrelu a cestou uz mi vola netrpezlivy kamarat. Vravim mu 'pockaj, este neviem, zachvilu Ti zavolam'. Po prichode vsak srna na nastrele nelezala, ale upokojilo ma pomerne velke mnozstvo farby. Farba viedla dole briezkom k jarku, ktory inokedy byva suchy ale kvoli predchadzajucim dazdom v nom teraz bola voda. Srna mi teraz po Gecu TM vynimocne dobre farbila a aj vdaka tomu vidim zretelne farbu na zozltnutej trave na druhej strane jarku. Volam kamaratovi, ze srna dostala, nebude daleko ale budeme musiet pre nu ist cez vodu na druhu stranu jarku. Po chvili pocujem priblizujuce sa vrcanie rozladeneho Pajera. Kamarat pride ku mne a skrabkajuc sa na brade premysla, ako sa dostaneme na druhu stranu 4m sirokeho jarku. Jedina moznost je prejst cez vodu. Nastastie obidvaja mame gumaky, ale bude to stacit? Nohami obidvaja opatrne skusame, kde je voda v jarku najplytsia. Dno jarku pod vodou tvori blato a hnijuce listie, do ktoreho sa gumaky hlboko zabaraju. Nakoniec sa nam podarilo prebrodit jarok suchou nohou, pricom hladina vody nam siahala asi tisicinu milimetra pod hornu hranu gumaky. Na druhej strane sme srnu rychlo nasli. Lezala hned na brehu jarku z druhej strany vo vysokej zltej trave. Pozrieme sa s kamaratom na seba a obidvaja vieme, ze teraz nas caka znovu brodenie cez jarok naspat, avsak tento krat so srnou. Ja chytim srnu za predne behy, medzi ktore jej vlozim hlavu a kamarat ju chyti za zadne. Rovnakou cestou sa snazime prebrodit jaro spat, avsak v jednom momente som slapol pod vodou viac do makkeho, ked sa mi cizma zaborila prilis hlboko a voda s hnijucim listim sa mi prevalila vrchom do cizmy a druha noha nasledne to iste. V kazdej cizme tak dva litre vody. No to je dan za to, ze som vzal zivot, pomyslim si, ale vobec mi to nevadi, aspon budem mat na co spominat. Ked nakoniec prebrodime jarok spat, ulozime srnu vedla nastrelu, kde jej vzdame vsetku poctu a ja od vysmiateho kmarata preberiem zalomok. Pri cigaretke sme si potom cely priebeh s usmevom prerozpravali. Srna bola zasiahnuta na zadnu komoru a za vydatneho farbenia odbehla od nastrelu 9-10 metrov. Akurat ten jarok medzitym :) Dakujem za tento zazitok. Lovu zdar! zobraziť celý popis