popis: Po úmornej štvorhodinovej ceste konečne tesne popoludní prichádzam do cieľa. Chata vykúrená, kamaráti v dobrej nálade, dlhé vítanie... no slovom dnes asi (určite) von vyraziť nestihneme. Aj tak je hmla! Našťastie pri triezvom rozume n...Po úmornej štvorhodinovej ceste konečne tesne popoludní prichádzam do cieľa. Chata vykúrená, kamaráti v dobrej nálade, dlhé vítanie... no slovom dnes asi (určite) von vyraziť nestihneme. Aj tak je hmla! Našťastie pri triezvom rozume nastavíme budíky na ráno a v zmysle všade platného hesla..."Kto skôr začne,ten skôr skončí!" už o pol desiatej zalezieme každý do svojho kutlochu. O šiestej ráno na niekoľké otravné zvonenie budíka sťažka vstávame a najmladší člen trojčlennej úderky robí kávu. Príde ďalší kamarát so psíkom a narýchlo pripravíme plán. Kamoš so psíkom vyskočí v ústí bočnej dolinky a my traja sa vyvezieme pod vysoký hrebeň, ktorý ju obkolesuje. Rozdelíme sa z troch strán na osvedčené prechody zveri. Mňa čaká pochod za horizont nad bočnú rúbaň, v hornej časti už zarastenú jedľovobukovou mladinou. Prejdem len zo 50 metrov od zastandovaného kamaráta, keď začujem za Hrebienkom priamo v mojej rúbani kvičať diviaka. Intenzívny rujný kvikot sa opakuje v pravidelných intervaloch. Kamarát ma rýchlo dobehne a presúva sa cestou ponad hustý pás na opačnú stranu svahu. Ja pokračujem na svoj štand. Nad holinou sa pritajím k hrubému buku a hneď zbadám v spodnej časti nad jarkom štyri veľké diviaky. Kanec sa krúti okolo troch poriadnych bachýň. Vľavo v odrastených smrekovcoch sa hmýri početný rúdel diviačat pod dozorom dvoch menších sviniek. Bleskovo nahodím pušku, pretože v tyle cítim vietor a dozorujuce svinky už dvíhajú rypáky a znepokojene naježené naberajú vzduch. Prasúchy sa zbijú do čierneho klbka a vzápätí tryskom vyrazia za vodkyňami do riedkej rúbane. Tretie v poradí potiahnem od lopatky na rypák a odpálim ranu. Prasa zloží behy a zaroluje pod kopu haluziny. Bleskovo prebijem ale napriek tomu už niet po čom streliť. Všetko je preč! Rúdel zmizol akoby lusknutím prstov! Neveriacky krútim hlavou. Myslel som, že pri takej početnej čriede ešte zo dva krát búšim. Zvoní telefón. Co Mižu. Maeš daco?... Striliv jem dyka...Dobro. Čekaj daľej! Chvíľu počúvam ako diviaky postupujú hustou mladinou preč odo mňa. Poskladám pakšamejte a idem vytiahnuť prasúcha na hrebeň. Nie je to ďaleko, napriek tomu keď ho vytrepem na hrebienok som mokrý ako myš. Z vďačnosťou vyberiem plechovku piva čo som nafasoval od Joža ráno na chate a len tak do mňa zasyčí. Po pol hodinke dobehne psík a naradostene vyštekuje do diviaka. V zápätí príde aj jeho gazda. Prvá reakcia... Väčší nebol? Následne gratulácia. Druhý príde Jožo... Väčší nebol? A následne lovu zdar! Posledný dofučí kamarát z druhej strany dolinky... Mižu väčší nebol? Gratulujem! Zo smiechom opäť krútim hlavou. Parobci je vidieť, že ste sa uliahli v jednom kúte Slovenska! Spokojne debatujeme a preberáme celý zážitok. Ošetrím prasa a šmykom k autu. Najvyšší čas priložiť na chate do piecky a vypiť po dezinfekčnom pol deci. Korona zúri všade! LaLZ. zobraziť celý popis