popis: Ulovenie Jeleňa, je asi snom každého poľovníka, ktorý má možnosť poľovať v revíry kde sa vysoká vyskytuje. Ja niesom vínimkou. U nás v združení majú prednostné právo na ulovenie jeleňa členovia - jubilanti resp. členovia, ktor�...Ulovenie Jeleňa, je asi snom každého poľovníka, ktorý má možnosť poľovať v revíry kde sa vysoká vyskytuje. Ja niesom vínimkou. U nás v združení majú prednostné právo na ulovenie jeleňa členovia - jubilanti resp. členovia, ktorí sa dlhodobo podieľali na chode združenia. Tí členovia majú povolenku na jeleňa aj počas ruje. Ja som dostal povolenku na 1., 2. VT od 15.10. ale jeleňom som sa tohto roku venoval už od leta. Pozoroval som ich správanie a ked sa rozliezli za jelenicami tak som pozoroval ich teritoria. Tohto jeleňa som prvý krát spozoroval na začiatku ruje a veril som že sa ešte niekedy stretneme. Druhý krát som ho pozoroval 10.10. keď sa po hlavnej časti ruje ujal asi 6ks jeleníc. Potom sa zo svojho bežného stanovišťa stratil na mesiac. Martina /moje meniny/ som sa rozhodol osláviť rannou prechádzhou v lese a s "aktívnou" povolenkou na jeleňa som dúfal, že sa mi podarí aspoň nejekého stretnúť. Po pár sto metroch prechádzky revírom som jeleňa stretol. Jeleň sa popásal nad soliskom asi 250m od môjho stanoviska. Bolo ešte šero a hmla tak som jeleňa nevedel spolahlivo prečitať. Jeleň sa ale vybral smerom ku mne, celou cestou som ho sledoval a snažil sa zhodnotiť vek jeleňa. Keď zastal asi na 70m tak sa mi zazdalo že je to jednostranne korunový desatorák na hranici chovnosti. Ja ako nie veľmi skúsený jeleniar som sa rozhodol jeleňa nechať ísť. Vymenili sme si ešte pohľady a jeleň napokon odcválal za obzor a ja som pokračoval spokojný v prechádzke. V piatok 13. som sa rozhodol že zájdem ešte raz pozrieť tohto jeleňa a na krmovisko odnesiem nejaké jablká a pšenicu. Auto som nechal na "výrade" za dedinou a vybral som sa na miesto kde som stretol jeleňa. Ten bol ale už zavčas rána na kopci, a rýchlo ma spozoroval, kedže bola ešte tma tak som videl iba siluetu vysokej.... prešiel som sa ešte chvíľu po tejto časti revíru a vrátil som sa k autu a zobral som na plecia vak s krmivom a hor sa na druhú stranu k posedu. Po výšlape kopca k posedu zistujem, že sa na lúke ešte stále (bolo už asi 7:00) nachádza asi 15 ks vysokej. Mal som štastie, nepočuli vrzganie plného vaku. Zadychčaný zhadzujem vak z chrbta a snažím sa prečítať o aké kusy ide. Zaujal ma asi najvačší kus v čriede a zisťujem že je to môj starý známi osmorák, ktorého som už pár krát stretol. Mimo neho som spozoroval ešte špicera... ostatné kusy som už nesledoval a zameral som sa na osmoráka. Jelenice spozorneli... a ja už štelujem flintu na trojnožke. Ešte stále som dosť zadychčaný... nádych výdych.... Jeleň je dobre otočený, padá rana, minul som?... neviem... kus odbieha bez značenie, ale zastavuje po 80tich metroch... to už mám dávno prebité a padá druhá rana. Počujem dopad gule a pozorujem jeleňa, ktorý sa láme asi po troch krokoch hore kopcom. Prebíjam a utekám bližšie, ak by bolo treba dostreľovať. Jeleň ale pár krát kopne zadnýmí a posledný krát vydýchne. Rana prešla oboma pľucnymi lalokmi a zrejme preťala tepnu, jeleň vykrvácal do vnutra. Prichádzam k Jeleňovi s klobúkom v ruke a chytá ma triaška. Jeleňovi prejavujem poslednej pocty, zakladám si zálomok a vtedy si uvedomujem tú diaľku na akú som strieľal a napadá mi, že tento jeleň mi bol asi súdený. Chcel by som sa poďakovať patrónom lovu, a neposledne aj kolegom zo združenia, ktorí mi pomohli s jeleňom a dopriali mi takýto krásny zážitok. Lovu zdar! zobraziť celý popis