popis: Kto raz privonia rujnej stope jeleňa... 19.september2020. Hviezdnatá nočná obloha a rezké štvorstupňové ráno ma zastihli v Kiarovskej. Hlboká otvorená dolina sa z našej strany zazelenala listami repky. Tento orosen�...Kto raz privonia rujnej stope jeleňa... 19.september2020. Hviezdnatá nočná obloha a rezké štvorstupňové ráno ma zastihli v Kiarovskej. Hlboká otvorená dolina sa z našej strany zazelenala listami repky. Tento orosený magnet pritiahol na seba početné čriedy vysokej. Našťastie sa melú na vrchu. Dovoľuje mi to spodkom prejsť na laz a stadiaľ, krytý hranou porastu, stúpam hore k čerešni. Zatiaľ som napočítal desať hlasov. Ešte chvíľu čakám pri maulíkovej vinici na svetlo a idem. Po sto krokoch sa bok otvorí a predo mnou sa objaví črieda o ôsmich jeleniciach. Obchádza ju ťažký osemnástorák. Má zaujímavé koruny. Výsady v nich sú rozhádzané a strieľajú do strán. Pre takéto momenty vstávame nocou...čriedu púšťam do porastu. Po chvíli ju nasleduje jednostranne korunový desatorák, zhruba päť ročný. Vrchom prejdem až nad laz a odtiaľ sa spustím do opačnej dolinky. Tá je už kompletne zalesnená a čo nieje zalesnené je zarastené šípom, trnkou a hlôhom. Aj z tejto strany počuť jelení spev. Už idem, kamaráti, šepnem si pre seba a zarastenou cestou im idem v ústrety. Všetko okolo je poznačené naplno rozbehnutou rujou. Rozčesaný podrast, stopa na stope a onedlho aj rozbité kalište. Stojím nad ním a pozerám na mokré prte. Od topoľa ručí jeden v dobrom hlase, má jelenice. Kontrolujem vietor a idem za ním. Pred topoľom v boku je malá plešinka medzi šípom. Podľa všetkého sú akurát na nej, dobre. Ešte kúsok a som tam. Len teraz opatrne, šľapem, len keď ručí. Už ich mám na päťdesiat krokov, no ešte ich dolina kryje. Posledných päť krokov a budem ich mať na čistom. Čakám však na jelení bas. V ľavej ruke už držím guľovnicu a pravou dvíham ďalekohľad k čelu. Dolinkou sa ozve dlhšie auuuuuu a ja sa ocitám skoro medzi nimi. Spoza šípkového kra obsypaného červenými plodmi, sa mi naskytuje ďalšia pekná ranná scéna. Dobrý vidlový desatorák s hlavou dole si formuje rúdlik a akurát ide odo mňa. Jelenice postrehli moje zalícenie a už sa šponujú. Nebude tu veľa času špekuluvať. Jeleň sa otáča naspäť a znova obchádza lane. Hrot cajsky už kopíruje jeho lopatku. Je v stálom pohybe a vydá zo seba krátke o-o-o, keď padne výstrel. Nasleduje dobré značenie a vysoká sa stráca za terénnou vlnou v kroví. Po chvíli študujem nástrel. Mám dosť farby, aj kúsok pľúc, no len jednostranne, čo potvrdzuje, že jeleň bol na štich. V poraste, kde hľadám zhasnutého vidliaka, sa farba postupne stráca, a keď počujem v mladine naľavo klepnuť paroh, definitívne cúvam zo scény. Budeme potrebovať farbiara. Volám kamaráta Janka a ten mi prisľubuje, že za hodku je dole. Dobre. Idem naspäť do Olovár po ďalšieho ,,indiána", už to mám len päť kilometrov. Pred dedinou v poli stojí pred kaplnkou stará žena. Ľaľa, veď to je Dudiho mamka. V peknej modrej halene a šatovke sa tak, ako každé ráno, utieka k bohorodičke; a je v tom najkrajšom chráme aký poznám. Potíšku prídem k nej a položím jej ruku na plece. Jej usmievavé očká sa otočia ku mne a hoci nevie po slovensky, asi päť minút sa debatíme. Nad dedinou zaručí jeleň. Vravím jej, že idem po Dudiho a lúčime sa. Ten ma už čaká na starom dome s kávou. Kým ju ja ťuknem do seba, vyfajčí cigaretu a ideme. Zanedlho sa stretáme pri topoli s Jančim, Zuzkou a ich dvoma štvornohými kamarátmi. Povieme si potrebné a sučka už preveruje označený nástrel. Celá časť je prepáchnutá jeleninou. Šesťročná bavoráčka zoberie stopu a zanedlho sme v poraste. Po menšom zaváhaní dvíhame pohrešovaného z ľahy. Janko fridu púšťa navoľno. Po chvíli počujeme hlásenie. Už nám ho stavá, vraví Janko. Na doline ukončujem túto rannú zápletku. Ešte raz ďakujem mojim poľovníckym kamarátom....lesu, lovu a kynológii zdar priatelia. ps: jeleň bol zasiahnutý na ľavý bok asi dvadsať cm za lopatku, podľa vstrelu bola osmičková guľa zdeformovaná, zrejme na hlôhu a chytila hroty lalokov pluc a skončila na opačnej slabine, bol vykrvácaný dovnútra. zobraziť celý popis