popis: Pomaly svitá. Tretí deň sa opakuje rovnaký scenár. Všade navôkol sa stelie hustá hmla a jelene akoby to vedeli. V bukovom poraste predo mnou sa ozývajú dva dobré hlasy, ktorím občas nesmelo kontruje slabší jeleň. Ten ma zaujíma viac,...Pomaly svitá. Tretí deň sa opakuje rovnaký scenár. Všade navôkol sa stelie hustá hmla a jelene akoby to vedeli. V bukovom poraste predo mnou sa ozývajú dva dobré hlasy, ktorím občas nesmelo kontruje slabší jeleň. Ten ma zaujíma viac, pretože mám povolenku na dvojku. Bočáky však ako na potvoru veľmi nepoznať. Ako vychádza slnko, hmla ustupuje, jelene tíchnu a ťahajú do hustých pásov vo vedľajšej doline. Nemá význam ich naháňať. Každú chvíľu sa mení vietor, tak len sedím a pokojne sledujem kvapky vody vyzrážané z hmly stekajúce po bukových listoch a cupkajúce na šilt mojej čapice. V duchu analyzujeme doterajšie lovy. Zatiaľ žiadna sláva. Videl som sedem jeleňov ale len dve dvojky. Obe samozrejme chovné. Večer začínajú potme a ráno koncert končí skôr ako zmizne mliečna hmla. Zvoní mobil. Mižu dze ši? Idzem za tobu. Čekaj me. Po pár minútach dofučí kamarát. Dze jeleň? Ta u ľeše! Dnes som rozhodnutý. Keď zmizne hmla a ustáli sa vietor idem za nimi do mladín. Tam to včera vrelo aj okolo obeda. Nejem, nepijem, kým toho svojho nedostanem. Pol hodinku pokvakoceme, pripravím plán útoku a hybaj na dolinu. Po hodinke sme pod hustými pásmi. Niekde v diaľke sa lenivo ozýva pár jeleňov. Teraz hlavne opatrne. Oči na stopky, lovecké zmysly zapnúť na plný výkon, vietor, pachy, zvuky všetko sledovať naraz. Sme v dennom kráľovstve jeleňov, kam nik loviť nechodí. Len vlci. Vľavo vo svahu počuť jemný šelest postupujúcej zveri. V mladine vidieť tak na 20-30 metrov. Opatrne stúpame do svahu prepílenou linkou. Je vlhko a každý krok je dôležitý. Jedna chyba a všetko je v ťahu. Odrazu rovno pred nami zaručí jeleň. Druhý mu zlostne odpovedá a vpravo sa pripája ďalší. Rýchlo k zemi! Do linky pár metrov od nás sa vytiahne poriadne telo. Chvíľu hľadám v lístí parohy ale je jasné, že je to starší pán. Kua! Vidlový desatorák kratší, hrubý, tmavý, bez výraznejšieho perlovania, okolo 190 bodov, 8-9 rokov... až ma obišli mrákoty. Po takom mi srdce piští... no nič! Utekaj kým ma nezasvrbí ukazovák! Pomaly vtiahne do hustej džungle a zmizne ako duch. Stále pátram po holej ale nikde ani kus! Postupujeme vyššie za ďalším zjavne mladším hlasom nad nami. Ako prekračujem popílený buk stúpim na haluz a hlavňou zavadím o konár. V tom sa zhora zúrivo ručiac rúti ďalší jeleň. Rýchlo vlezieme do zelenej steny linky. Nad nami sa objaví mladší jeleň no veľmi ho posúdiť neviem. Podľa postavy dvojka okolo 5 rokov, parožie dlhšie, tenké, úzke, čierne tiež bez perlovania s nadočnicami, ale čo má hore nevidieť. Pár krát zaručí a otáča sa späť. Vtedy zazriem vidlu na pravom parohu. To je on! Ako odchádza v rýchlosti nahodím flintu a napodobním hlas rujnej jelenice. V okamihu sa zvrtne a na štich stojí oproti nám. V kríži vidím hruď, krk a hlavu. Času mám možno ešte dve sekundy preto nájdem ohryzok a odpálim. Jeleň padne a chvíľu odkazuje. Vtedy si uvedomím, že už dobrú pol hodinu som našponovaný ako struna. Sadnem, uvoľním napätie a už nič nevládzem. Otočím sa na škeriaceho sa spoteného kamaráta a prijímam prvú gratuláciu. Sluchaj Mižu. To bulo daco! Aľe znaš co? Zabava ľem teraz začina. Mušime ho zošmikac ku cesce. Neboj nič Piťu! Do večara času dosc. Ešči ľem dzešec hodzin. Prinešem palinku a pujdze jak na šnihu :-)... LaLZ! zobraziť celý popis