názov: Šťastie
autor: milan49
ID fotky: 365003
pridané: 1.9. 2020
počet zobrazení: 2 491
počet hlasov: 68
kategória: úlovky (SR, ČR)
dátum: 27.8.2020
miesto: náš revír
zbraň: ZKK- 600
kaliber: 7x64
strelivo: Geco plus 11,0 g
optika: ZF 4x32 prerobený na 7x50
vzdialenosť: asi 50 m
zobraziť EXIF
Značka: Panasonic
Model: DMC-TZ35
Expozičný čas: 10/80
Clonové číslo: 33/10
ISO: 400
Ohnisková vzdialenosť: 43/10
popis: Už dobrých pár vychádzok, ráno aj večer sa venujem horskému srncovi III.VT. Viem, že tam je, aj keď som ho ešte nevidel. K fotopasci pri solisku sa chodí raz za týždeň odfotiť.:) V poslednom čase iba v noci, tak som zmenil lokalitu. J...Už dobrých pár vychádzok, ráno aj večer sa venujem horskému srncovi III.VT. Viem, že tam je, aj keď som ho ešte nevidel. K fotopasci pri solisku sa chodí raz za týždeň odfotiť.:) V poslednom čase iba v noci, tak som zmenil lokalitu. Je štvrtok zavčasu ráno a ja už sedím na posede. Pomaly začína svitať a na lúku mi postupne vyšla líška, skupinka danielej zveri, aj kus srnčieho. Počkám ešte na východ slnka a poľovačka končí. Podvečer sa znova vyberiem, ale na druhú stranu lúky. Do ruksaku som pribalil nízku skladaciu stoličku a po ceste si odrežem lieskovú palicu ako oporu. Sadám si pod hlohový krík, odkiaľ mám dobrý výhľad. Tentoraz prvá vyšla samá srna. S obavou zisťujem, že dosť silný vietor fúka odo mňa.Srna začína vetriť a samozrejme odskakuje.O chvíli vyťahujú dve danielice s mladými. Situácia sa opakuje, vietor ma znova zradil. Na zmenu stanovišťa je už neskoro a neprišlo mi už nič. Troška sklamaný sa okrajom lúky vraciam domov. Vynorím sa spoza zákruty a zrazu zbadám podomnou asi na 50 metrov pasúce sa srnčie. Bleskovo zakľaknem a beriem ďalekohľad. Po chvíli zdvihne hlavu a ja už cez puškohľad mierim z voľnej ruky na srnca. Je to starší kus, s hrubším krkom, ale parožky má pomerne krátke a zvláštne tvarované. Špic hrubého T-čka však poskakuje po srncovi, nie a nie ho udržať. Robí to poľovnícka vášeň a trocha nervozita, keď si spomeniem že liesková palica ostala pri hlohu. Srnec ešte o mne nevie, tak opatrne skladám ruksak a dávam si ho pred seba. Zaujímam polohu ležiaceho strelca a v nízkej tráve ho kmonečne zamierim za lopatku. Dávam ešte napináčik a potiahnem. Padne rana, vyšľahne plameň a srnec zmizne. Chvíľu ešte počkám a potom sa vydám za ním. Po príchode si k nemu kľaknem a pozerám zaujímavú trofej. Až teraz to napätie zo mňa s úľavou opadá. Uvedomím si aké som mal šťastie. Vietor vial od neho, tráva bola nízka,nebol ďaleko, tma ešte nebola a bude to asi III. VT. Lovu zdar, priatelia! zobraziť celý popis