popis: ...presne tak by som nazval ulovenie tohoto úžasného srnca. Ako každý rok, ani tento nebol výnimkou. Od polky februára som brázdil chotárom a robil si prehľad o miestnych srncoch. Poviem vám, táto zima bola k srncom štedrá. Ponachádzal......presne tak by som nazval ulovenie tohoto úžasného srnca. Ako každý rok, ani tento nebol výnimkou. Od polky februára som brázdil chotárom a robil si prehľad o miestnych srncoch. Poviem vám, táto zima bola k srncom štedrá. Ponachádzal som veľmi veľa chovných jedincov, aj starých známych, s veľmi dobrými prírastkami. Medzi tou kopou chovných šestorákov som objavil aj dve abnormality, "trojparoháča" a jedného s vylomenou pučnicou, ktorého neskôr ulovil môj otec. Jeden ich však všetkých prevyšoval na pohľad vysokou bodovou hodnotou. Srnca som našiel niekedy na rozmedzí marec/apríl a odvtedy som mu venoval veľmi veľa času. Za každým bol na rovnakom mieste, v sprievode 3 sŕn. Jeho vek sme odhadovali na 5 rokov. Cieľom teda bolo počkať kým presrstí a lepšie ho pozrieť v letnej srsti. Naposledy som ho videl 30. apríla a odvtedy sa po ňom zem zľahla. Možno to bolo už vysokými kultúrami, kilometrovými lánmi kukurice alebo zmenou teritória pred rujou. Neviem, no samozrejme mi nedal spávať a to miesto som navštívil ešte minimálne 30 krát. Medzi tými všetkými vychádzkami som niekedy koncom júla dokumentačne nafotil "trojparoháča" a neveril som vlastným očiam. Stál predo mnou úžasný srnec s veľkými ružicami a trojkovým kukučom. Pred tým som ho pár krát sledoval ale jeho opatrnosť mi nedovolovala sa k nemu dostať bližšie. Asi preto dostal nálepku "obyčajný 4 ročný rariťák" a možno aj preto, lebo som bol zaslepený dokonalým šestorákom. No keď som v jeden júlový deň v teritóriu "môjho" srnca privábil 7 srncov a on medzi nimi nebol, poviem vám, nálada ma opúšťala a už ma nebavilo tam vysedávať a čakať na niečo, čo tam už možno ani nie je. Predsa len, hranica susedného revíru je neďaleko a bohvie kde ten srnec skončil... Optimizmus ma každou ďaľšou vychádzkou opúšťal čoraz viac a našepkávanie kamaráta "strel trojparoháča, uvidíš, bude dobrý" ma pomaličky ale isto lámalo. Nakoniec som sa rozhodol venovať ešte jednu vychádzku stratenému srncovi ale opäť neúspešne. A tak som jedno ráno dal šancu "trojparoháčovi". Uf, celá vychádzka trvá zhruba 30 sekúnd. Nestihol som sa ani spamätať, a srnec sa troma skokmi ukrýva v agátovom háji. Predsa len prekabátiť starého kmeťa dá zabrať nejednému skúsenejšiemu jágrovi. No nič, aj zajtra je deň, ikeď nie s pozitívnou predpoveďou. Posilnený porekadlom, "čo ťa nezabije, to ťa posilní" vstávam o 3:50 a vykračujem do upršaného rána. Predsa neexistuje zlé počasie na poľovačku, iba zle oblečený poľovník. Poučený z predošlej vychádzky prichádzam na miesto ešte za tmy a na kraji porastu rozoznávam dva kusy srnčej ako sa spokojne pasú. Po skontrolovaní smeru vetra som sa rozhodol autom obísť agátový háj a srnca nepozorovane napiršovať z druhej strany. Kým som to všetko obišiel začalo sa pomaličky rozvidnievať. Vykúkam spoza porastu a srnca niet. "Ako je to možné, veď 10 minút dozadu tam ešte bol..." hovorím si, no po dôkladnom prezretí lúky si všímam trčať parožie v mokrej tráve. Spokojne si tam leží pri svojej družke, 160 metrov odo mňa. Rozhodol som sa, že sa krajom porastu dostanem bližšie a vyčkám na svoju príležitosť. Krytý porastom, brodím sa mokrou trávou krajom lúky a zastavujem 90 metrov od srnca. Rozkladám paličku, dávam do nej flintu a čakám na správny okamih. Húf komárov hodujúcich na mojej krvi ma po 15tich minútach núti konať. V ruke stískam buttolo a tri krát jemne zapískam. Ako prvá reaguje srna, postaví sa a začne sa pásť. Srncovi to trvá ďalších 5 minút a ja som sa za ten čas zmenil na dobrovoľnú transfúznu stanicu. Keď srna pasúc sa opúšťa srncovu pomyselnú hranicu bezpečnej vzdialenosti, stavia sa na nohy aj on. Popreťahuje kosti a šup ho za srnou dokončiť rozrobené... Parožkami si ju túžobne tlačí do agátového hája a nič nenasvedčuje tomu že by aspoň na okamih zastavil. Takýto scenár som si nepredstavoval a musím rýchlo konať lebo im do porastu chýba pár krokov. Sú odo mňa azda 40 metrov. Rýchlo premiestňujem paličku, jemne zapískam a srnec zasekáva. Trvá to celé pár sekúnd ale pamätám si každú stotinu. Rýchlo hľadám v kríži komoru a upršaným ránom sa rozlieha výstrel. Srnec padá v ohni a mne adrenalín v krvi stúpa na maximum. Ešte stále nemôžem uveriť tomu, čo všetko sa v tej rýchlosti stihlo udiať. Dávam mu "povinnú cigaretu", u mňa len pomyselnú a pomaličky sa poberiem k nemu. Neverím vlastným očiam, keď z mokrej trávy dvíham jeho parožie a pozerám na zuby. Nemo sedím vedľa neho a nerozumiem tomu, ako som ho mohol tak nesprávne odhadnúť. Pokorne a so všetkou úctou mu vzdávam potrebné pocty a ďakujúc patrónom poľovníctva sa lúčim s ďalším hronským velikánom... Viac slov je zbytočných. Asi by som dodal iba to, aby ste priatelia poľovníci lovili kapitálne srnce (nie len srnce) výhradne na ich vrchole a vekovej zrelosti. Príroda sa vám za to odvďačí výnimočnými trofejami a srnce svojim silným potomstvom. V hĺbke duše dúfam, že ten, s ktorým som sa stretal celú jar je ešte stále na žive a budúci rok sa opäť stretneme. A možno ma prekvapí a bude oveľa silnejší, ako je dnes. Tento rok je o trojparoháčovi, dokonalej náhrade silného 5 ročného šestoráka. Uvidíme, čo napíše rok ďaľší, hlavne aby sme boli všetci zdraví. Prevolávam lovu zdar! Vek srnca 8+, váha po vyvarení 594 gramov, týždeň od vyvarenia si už štvrtý deň drží 530. zobraziť celý popis