názov: Ďakujem 2
autor:
milan49
ID fotky: 357124
pridané: 7.1. 2020
počet zobrazení: 3 390
počet hlasov: 80
kategória: úlovky (SR, ČR)
dátum: 29.12.2019
miesto: náš revír
zbraň: ZKK- 600
kaliber: 7x64
strelivo: Geco plus 11,0 g
optika: ZF 4x32 prerobený na 7x50
vzdialenosť: asi 100 metrov
zobraziť EXIF
Značka: Panasonic
Model: DMC-TZ35
Expozičný čas: 10/2500
Clonové číslo: 40/10
ISO: 100
Ohnisková vzdialenosť: 43/10
popis: Je po Vianociach, oddychu bolo dosť a mňa to ťahá už do hory. Navyše, treba nám uloviť ešte nejaké jelene. V nedeľu ráno sa už na doline s kamarátom rozdeľujeme kto kde pôjde, a kde sa stretneme. Ešte pozdrav Lovu zdar! Idem pomaly p...Je po Vianociach, oddychu bolo dosť a mňa to ťahá už do hory. Navyše, treba nám uloviť ešte nejaké jelene. V nedeľu ráno sa už na doline s kamarátom rozdeľujeme kto kde pôjde, a kde sa stretneme. Ešte pozdrav Lovu zdar! Idem pomaly po zvážnici z kroka na krok, nie je sa kam náhliť. Všade je krásne bielo, sneh nie je zamrznutý, dá sa ísť potichu. A keď ešte miestami zasvieti slnko, je to balzam na našu poľovnícku dušu. Po hodinke sa však zamračilo a začína padať sneh. Po ceste k hrebeňu máme posed, tam si oddýchnem, lebo dolinka začína prudko stúpať. Do stretnutia chýba ešte vyše pol hodiny, tak si vyberám z ruksaku nejakú poživeň a termosku s čajom. Snežík krásne padá, všade je tichúčko, proste paráda. Rúbaň oproti posedu je prázdna, tak si kľudne papkám. Naraz zbadám, ako mi spoza chrbta pribieha líška. Ani neviem ako som to všetko položil, a beriem do rúk pušku. Ale asi neopatrne, lebo som s ňou klepol o posed. Líšku akoby som naštartoval, a už jej nebolo. Čo som povedal, to nejdem písať. Vtedy som si uvedomil, že sedím zle otočený a líšku mi pohnal asi kamarát, ktorý mal z tej strany prísť. Aj keď som už nedával veľkú šancu, presadol som si a pozerám do hory či niečo ešte nepôjde. Po chvíli mnou prešla horúčava. Od hrebeňa asi na 200 metrov beží smerom ku mne jeleň. Na jednej strane vidla, tak znova beriem pušku a hľadám ho v puškohľade. Je to zlé, nestíham ho, všade samý strom, medzery malé. Tak predsadím a počkám si ho na dolinke, tam je najväčšia medzera. Ale jeleň ma aj tam prekvapil. Dolinku urobil jedným skokom a ide oproti do bukovej mladiny. Už som sa sním rozlúčil, keď naraz zasekol a medzi dvoma smrekmi mi ukázal komoru. Potiahnem, ozve sa rana a ja vidím ako jeleňom trhlo. Už len pozerám, ako sa búčie kýva a padá z neho sneh. Ešte rachot po padnutí a ticho. Vtedy si nahlas vydýchnem a druhý krát pociťujem horúčavu. Ale už takú príjemnú, viem že môj jeleň leží. Za chvíľu prišiel kamarát a pomohol mi ho vytiahnuť. Gratuluje mi a ja mu ďakujem, že mi ho poslal. Je to nepravidelný 12-torák, vek asi 8 rokov. V komentári ešte pridám fotku, lovu zdar! zobraziť celý popis