názov: Opäť trochu ďalej...
autor: miso111
ID fotky: 356287
pridané: 6.12. 2019
počet zobrazení: 3 990
počet hlasov: 91
kategória: úlovky (SR, ČR)
dátum: December 2019
miesto: Zamrznuté na kosť
zbraň: Haenel
kaliber: 6,5
strelivo: Nosler accubond
optika: Delta
vzdialenosť: 264 m
zobraziť EXIF
Model: Nokia 3.1
Clonové číslo: 20/10
Ohnisková vzdialenosť: 3500/1000
ISO: 157
popis: Konečne sneh! Kto by už sedel doma! Skoro ráno ešte za tmy sadáme s kamarátom na zamrznutú lavičku s cieľom uloviť nejaké jelienča alebo jeleníka I. VT. Všetko navôkol je biele a z konárov visia hrubé kryštály srieňa po nočnej hm...Konečne sneh! Kto by už sedel doma! Skoro ráno ešte za tmy sadáme s kamarátom na zamrznutú lavičku s cieľom uloviť nejaké jelienča alebo jeleníka I. VT. Všetko navôkol je biele a z konárov visia hrubé kryštály srieňa po nočnej hmle. Ako ustupuje tma, postupne sa z hustej trniny na viacerých miestach vynárajú prvé kusy vysokej. Najbližšie sú podľa postavy tri jeleníky. Rozoznať v šere čo majú presne na hlave je priam nemožné. Prostredný je však v tele najmenší a na hlave toho veľa nemá. Rýchlo ho podrobne skúmame, pretože sa všetky dávajú do pohybu preč od nás. Posledné konštatovanie - výradový ihličiak! Flinta rýchlo do pleca a už hľadám kam mu búšim. Kamarát pochybovačne krúti hlavou... vraj je to na moje prdítko priďaleko. Nestresuj a kukeruj! hovorím. Nahodí trieder na oči, ja jeleníkovi kríž na stred tela za lopatku... BÁC! Po rane kus vyrazí pár krokov vpred, zvrtne sa a s poklesnutou hlavou pomalým ťažkým krokom zachádza späť do trniny. Ranou som si istý, preto už neopakujem. Ďalšie dva chvíľu pozerajú okolo seba a potom skočia po svojej stope tam odkiaľ vyšli. No a o zábavu máme do obeda postarané - vraví kamarát. Kam si strieľal? Podrobne opíšem situáciu z môjho pohľadu a som si +- istý, že bude ležať na kraji hustého jarku. Samozrejme ak dostal tam, kam som mieril. Teraz už máme čas. Pomaly vychádza zubaté slnko a mráz naberá na intenzite. Húštinu opúšťajú ďalšie kusy a smerujú do väčších komplexov lesa. Po chvíli zlezieme uzimení z posedu a ideme na nástrel. Záporky, a množstvo pľúcnej farby na oboch stranách stopy mi rýchlo vlieva pokoj do duše. Po dvadsiatich krokoch pár metrov za okrajom húštiny nájdeme padnutého ihličiaka. No čo, zlá puška? Neveril by som! rečie, ale po mojej 8-mičke by odišiel vari aj ďalej. Ale to by som si už radšej netrúfol strieľať. To je už na moju stutzku príliš ďaleko. Gratulácia, fotky, ošetrenie zveri a šup do tepla na jeden defrost! LaLZ! zobraziť celý popis