popis: Ukazovák hladí chladnú spúšť, diviak sa otáča, teraz stojí dobre. Umiestnujem jemnú bodku mojej Delty tesne za lopatku a mozog vysiela ten hlavný signál. Inak pokojný večer pretína dunivá rana ktorá sa rýchlo stráca v okolitých po...Ukazovák hladí chladnú spúšť, diviak sa otáča, teraz stojí dobre. Umiestnujem jemnú bodku mojej Delty tesne za lopatku a mozog vysiela ten hlavný signál. Inak pokojný večer pretína dunivá rana ktorá sa rýchlo stráca v okolitých poliach......................... Spozoroval som ho koncom augusta a od tej doby som ho nepustil z hlavy. Pri našom prvom stretnutí som si ho na asi 200 metrov pomýlil z jeleňom až keď sa pekne vyblatoval na horizonte tak som zistil s kým mám tú česť. Naše ďalšie stretnutie bolo o niekoľko týždňov neskôr. Sedel som na svojom posede keď som spozoroval vo vysokej lucerke veľkého diviaka, vzdialenosť bola ideálna ale nebol som si istý či je to kanec pretože lucerka bola ozaj vysoká. No aj napriek tomu diviakovi trčala značná časť chrbta. Toto stretnutie nebolo tiež dlhé a diviak zatiahol do hustého sadu. Zbraň ostala ticho odpočívať v rohu posedu. Tak som nasledujúci deň osadil fotopascu a rozhodil v okolí za širák kukurice. Diviačky začali postupne miesto navštevovať pravidelne chodil aj kanec ale ten bol menší ako veľký diviak ktorý mi stále vŕtal v hlave. Ten sa na fotke nie a nie objaviť. Už som si začal myslieť že by to mohla byť jedna z diviačíc ktorá sa sem tam na fotkách objavila, tiež bola v tele dosť veľká. Až raz, už bolo po jelenej ruji a ja som si šiel asi po troch týždňoch vymeniť kartu vo fotopasci a doma ma čakalo milé prekvapenie. Na fotke sa ukázal veľký kanec ostatné diviaky boli pri ňom viditelne menšie. Za tieto tri týždne bol diviak na nafotený štyrikrát. A ja som začínal spriadať plán ako sa mu dostať na kobylku. Rozhodol som sa ísť si na diviaka sadnúť ešte pred splnom kedy bude viditeľnosť už aká taká ale mesačné svetlo ešte nebude príliš silné. Keďže chodím na týždňovky tak som trošku časovo obmedzení. Takže som si stanovil asi dva týždne dopredu aj dátum poľovačky na štvrtok 7.11. A už sa len modlil aby vyšlo aspoň ako tak počasie. Za posledný októbrový týždeň bol diviak nafotený trikrát takže by to mohlo vyjsť. V práci sa mi to posledný týždeň veľmi vlieklo a tri dni pred odchodom mi otec oznámil že kamarát ulovil cca 600 m od miesta na ktorom sa nachádza moj posed veľkého diviaka. Keby sa jednalo o rovnakého diviaka, ak by chcel chodiť do sadu musel by vždy preplávať derivačný kanál ktorý je asi 80 metrov široký.Čo u diviaka nieje žiadny problém. A veru vždy keď prišiel bol skoro po chrbát mokrý. Tak som sa sním už v duchu rozlúčil. Kamarát Mário vraj o ňom vedel už od februára. Tak som si aj povedal že ak to bol teda rovnaký diviak, dobre že ho ulovil on lebo ho poznal dlhšie. No keď som pozrel fotopascu bol som milo prekvapený, táto teória sa vyvrátila. Síce tam bol len raz ale dátum nepustí.. Konečne prišiel deň D. Do lesa ideme všetci otec, brat strýko aj ja. Ja idem do inej lokality ako chlapi s pozdravom Lovu Zdar sa lúčime a následne sa rozchádzame. Pri posede rozhadzujem trocha kukurice. Postriežku začínam s poriadnym predstihom ešte za dobrého svetla. No nestíham sa ani poriadne vybalit a na lúku vyťahuje 8 kusov vysokej. Dnes som síce neprišiel loviť vysokú ale do splnenia plánu nám chýba ešte dosť kusov holej. A v čriede sa nachádza jedno veľmi slabé tela. Rýchlo som teda vyhodnotil situáciu a rozhodol som sa tela uloviť. Padá rana a po pár metroch aj jelienča. Idem dolu z posedu dávam sa do červenej roboty . Jelienča som priblížil k ceste s tým že ak pôjdu chlapi domov skôr ako ja tak ho zoberú a doma zavesia. Vyvrh som hodil pred posed a v duchu som si povedal že tam príde dnes ten kanec. Na posed vychádzam znovu až po tme. Po chvíli už sedím zakutraný v posedovom vaku. Ešte dávam dolu remeň z flinty, dnes nie je miesto na zbytočné chyby. Asi hodinu bol klud potom začala lúka ožívať. Najskôr prišiel jeden asi trojročný kanček ku ktorému sa po chvíľke pripojila aj diviačica z troma prasatami. No dlho sa nezdržali vyplašil ich ďalší diviak ktorý ale ostal stáť v trnkách pod vnadiskom. No von nevyšiel. Tak som tam mal na chvíľu ticho. Až na mačku a kunu ktoré sa postupne začali zaujímať o čerstvý vývrh. Po nejakom čase na ďatelinku prišli aj dve menšie čriedy vysokej zložené prevažne z mladších jeleňov.. A na vnadisko sa znovu vrátila diviačica z troma prasatami teraz sa im ho už podarilo vyluxovať do čista a následne sa diviačica pustila aj do vývrhu.. Krajom lúky sa priblížili aj tri lanštiaky ale na vnadisko ku diviačici sa nechystajú. Ale pásu sa na lucerke. Na chvíľku sa otáča vietor a je po predstavení diviačica dva krát silno sfučala a z hlasným grúlením odchádza zo scény. Potom bol znovu na dlhšiu dobu kľud medzi časom odišli domov aj chlapi na teliatko nezabudli a zobrali ho tak ako sme sa dohodli. Hrobové ticho prerušilo jemne puknutie po moje pravej strane. Chvíľu sa nič nedialo a potom som začul zvuky ako keby sa tank predieral hustým porastom. Prešlo to kúsok a zostalo ticho. Po nejakom čase sa to opakovalo. Pod posedom ostal stáť. Tušil som že to bude on. No po ďalších asi troch nekonečných minútach sa kus pohol no pod vnadiskom sa znovu zastavil. Konečne vidím machuľu, no nezdá sa mi moc veľká to nieje on a moje domnienky potvrdzujú štyri prasatá ktoré sa po chvíľke pridali ku svojej matke. A začali hľadať posledné zrnká kukurice ktoré na mieste ostali. Ale ja som počul prichádzať iba jeden kus alebo sa mi to iba zdalo? Zmysli pracujú naplno a moje ucho registrujte jemné odfúknutie pod vnadiskom. Predsa som počul dobre. Ani neviem ako a na vnadisko vychádza veľký diviak prejde okolo diviačice z prasatami a ide rovno ku vývrhu, musel ho cítiť už zdola. Pozorujem ho cez ďalekohľad myslím že je to diviak na ktorého čakám.Je to poriadna guľa. Diviačica pri ňom vypadá ako lanštiak. Teraz stojí na blat a ja mu vidím aj strapec. Mením pozorovací ďalekohľad za guľovnicu. Ešte potichu naťahujem napináčik a snažím sa nájsť diviaka v kríži. Viditeľnosť je akurát tak a ja nemám problém na diviaka zamieriť no nestojí úplne ideálne ešte musím počkať................................ Diviak po rane prudko vyráža hore lúkou. A strháva zo sebou aj diviačicu z prasatami. Po asi 40 metroch začína chrčať mení smer a ďalej sa mu už pokračovať nedá padá na zem, ešte sa pár krát prevrátil dolu lúkou,je po všetkom. Chvíľu ho pozorujem cez puškohľad ešte odkazuje ale opakovať netreba Springfield ma opäť raz nesklamal. Až teraz ma chytá triaška. Začínam si uvedomovať že predo mnou leží kanec ktorý mi už dlho nedal spávať. Ešte stále trasúcimi sa rukami vyberám z vrecka mobil a telefonujem otcovi. Oboznamujem ho z výsledkom lovu, počujem na hlase že ho to veľmi potešilo. Hovorí že za chvíľku prídu. Balím veci a idem pozrieť čo som vyparátil. Z obnaženou hlavou pomali pristupujem k môjmu zatiaľ najťažšiemu kancovi. Je to ozaj kus zvera ktorý si zaslúži úctu . Zbrane sa mu krásne belejú vzbudzuje ozajstný rešpekt. Ďakujem patrónom za ich veľkú priazeň. V diaľke vidím svetlá prichádzajúceho auta to mi už idú chlapi na pomoc. Nasledujú úprimne gratulácie aj chlapské objatia. Nieje nad to keď si človek môže vychutnať úspech v kruhu najbližších. Volám aj kamarátovi Jančimu či by nám mohol diviaka prísť pomôcť naložiť z radosťou súhlasi. A o chvíľu bol tiež pri nás. Najkrajší pocit som zažíval keď mi otec gratuloval a odovzdával zálomk. Je to pocit ktorí sa ani nedá opísať. Vďačím mu za všetko čo ma naučil. Ďakujem aj Diane a Svätému Hubertovi Lovu Zdar! zobraziť celý popis