popis: Knieža Christian Kraft Hohenlohe bol nemecký šľachtic, priemyselník, vášnivý poľovník a zároveň ochranca prírody (1848 - 1926). Zámoček dal v rokoch 1883-85 postaviť na mieste, odkiaľ vidno Belianske i Vysoké Tatry. Na postavenie z...Knieža Christian Kraft Hohenlohe bol nemecký šľachtic, priemyselník, vášnivý poľovník a zároveň ochranca prírody (1848 - 1926). Zámoček dal v rokoch 1883-85 postaviť na mieste, odkiaľ vidno Belianske i Vysoké Tatry. Na postavenie zámočku si vybral Mačkovu poľanu. Projekt vypracoval architekt Leijendecker z Viedne, interiér mal na starosti čalúnnik z cisárskeho dvora Ivinger. Zámoček za účasti dvoch princov vysvätil v lete 1885 evanjelický farár Samuel Weber zo Spišskej Belej a katolícki kňazi Pavol Haber zo Ždiaru a Július Deutsch z Lendaku. Princ žil v zámočku so svojou manželkou Otýliou Lubraniec-Dambskou. A hoci jej manžel kúpil grófsky titul, jeho rodina ju nikdy neprijala, lebo nemala modrú krv. Navyše bola katolíčka, čo bolo neodpustiteľné. Preto bol Hohenlohe vedený v rodinnom rodokmeni ako slobodný. Knieža Hohenlohe v niekdajších časoch kúpil vyše 10-tisíc hektárov za pol milióna zlatých. Najskôr zakázal vstup na toto územie, no neskôr vytýčil turistické trasy – Poľský hrebeň, Sedielko a Kopské sedlo – ktoré sa využívajú dodnes. Pri vzniku Tatranského národného parku prešli viaceré opatrenia na ochranu prírody z obdobia kniežaťa Hohenlohe do zásad ochrany národného parku. Pruský magnát bol tiež vášnivým poľovníkom – v lesoch zriadil zvernicu, kde dovážal bizóny, kozorožce, americké a iné jelene. Netajil sa tým, že tu chce vytvoriť reprezentačný poľovný revír zameraný na chov jelenej zveri. Chcel docieliť, aby sa tento druh stal vo Vysokých i Belianskych Tatrách dominantným. Tento sen ho stál obrovské peniaze, no začiatkom dvadsiateho storočia sa už mohla Javorina pýšiť jedným z najkrajších a najlepšie udržiavaných a obhospodarovaných revírov v Európe. Korunný princ dal postaviť v revíri nové horárne pre jágrov – strážcov revíru. Zo Štajerska zavolal do služby osemnástich jágrov, ktorí dostali nielen nové horárne, ale aj slúžky do domácností, aby ich nezaťažovali okrem revíru žiadne iné problémy a starosti. Určite aj vďaka tomu bol princov poľovný revír ozaj v perfektnom stave. Štajerskí jágri urobili v revíri poriadok najmä s pytliakmi. „Gorali z poľskej strany Tatier bezohľadne pytliačili v Belianskych Tatrách na kamzíky i svište. Hohenloheho jágri, ktorí mali dvojnásobne vyššie platy ako tatranskí lesníci, dokázali revír ochrániť nielen pred pytliakmi. V záujme ochrany jelenej zveri výrazne znížili stavy škodlivej zveri. Za odstrel alebo odchyt vlka, rysa, orla vyplácali vysoké odmeny. Poľovný revír Javorina vďaka starostlivosti štajerských jágrov prekvital. Zámoček je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 2009 a je prístupný verejnosti každý štvrtok o 11:00, 12:00 a 13:00, 14:00, okrem štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Maximálny počet návštevníkov pri jednom vstupe je dvadsať. zobraziť celý popis