popis: Včera ráno si unavené šťastie sadlo konečne aj na mňa. Ale začnem po poriadku. Ako jubilant /70 rokov/ som dostal povolenku na lov jeleňa III. alebo IV. VT do 20.septembra. Po tomto termíne mohli na ne poľovať aj ostaní. Chodníky sme ma...Včera ráno si unavené šťastie sadlo konečne aj na mňa. Ale začnem po poriadku. Ako jubilant /70 rokov/ som dostal povolenku na lov jeleňa III. alebo IV. VT do 20.septembra. Po tomto termíne mohli na ne poľovať aj ostaní. Chodníky sme mali už vyčistené, tak začiatkom septembra začínam hľadať staršieho jeleňa. Navštívil som viaceré časti revíru, ale videl som iba samé jelenice. Bolo aj zopár jeleňov, ale všetko boli mladé, alebo chovné. Kamaráti mi síce ukázali nočné fotky z fotopasce, kde boli dva jelene IV.VT, ale za vidna ich nikto nevidel. Na piatok 20.septembra ma zavolal ďalší kamarát /hunter2/ na úsek, kde mal vlani starého jeleňa. Ráno bol mráz, ideálne počasie na ruju, jelene sa ozývali na viacerých miestach. Skúsil aj zavábiť, no nakoniec k nám prišiel mladý desatorák s laňou a špicákom. Dohodli sme sa na sobotu ráno. Ešte po tme sme chvíľu čakali, kde sa ozvú jelene. Rozhodol hrubší hlas a išli sme opatrne za ním. Po rozvidnení však nastalo ticho, ručali iba na miestach, kde sme boli včera. Kamarát preto skúsil zavábiť. Na prekvapenie do minúty sa nám ozvali dva jelene. Po chvíli sme zistili, že ich hlas je čoraz bližšie. Našli sme si vhodné miesto a čakali ako sa obidva približujú. Prvý nám vyšiel starší nepravidelný desatorák a za ním krásny medailový 14-torák. Obaja ručali vedľa seba, niekedy na vzdialenosť iba 20 metrov. Toto krásne divadlo trvalo asi dve minúty, boli od nás na 50 metrov. Aj keď som ich jasne rozoznal, môj sprievodca ma upozornil, že 14-torák, ktorý bol bližšie je mladý chovný jeleň. V sekunde keď som naňho mieril som si pomyslel, že to je môj posledný životný jeleň. Ale v ďalšej sekunde som sa rozhodol nestrieľať.. Nakoniec to aj za mňa vyriešil jeleň. Ľahol si do kalužišťa a videl som z neho iba hlavu a kývajúce parožie. Pozrel som na druhého jeleňa, ako ručiaci odchádza. Na chvíľu zastal a vtedy som vystrelil. Značil zásah, krokom odišiel asi na 20 metrov a naraz sa nám stratil vo vysokej suchej tráve. U mňa adrenalín , kamarát si však zapáli marsku a chvíľu čakáme. Vtedy ku nám prišiel ďalší poľovník /marek33/, ktorý bol neďaleko a počul výstrel. Všetci traja ideme na nástrel, ale farby nikde. Tak v rojnici prehľadaváme vysokú trávu. Po 30 metroch ho našiel hunter2. Keď som prišiel k nemu, spomenul som si na všetky tie prebdené rána a neskoré večery, moje prvé slová boli: Pane Bože, ďakujem ti. Samozrejme moja vďaka patrí aj môjmu sprievodcovi Palovi. Ak ste to dočítali do konca, ďakujem aj vám a prajem tiež lovu zdar! zobraziť celý popis