popis: Tento príbeh začal už v máji, ked som dostal povolenku na srnca I. vekovej triedy. Veľmi som sa tešil ako budem chodiť za prvým srncom. Každý deň som nemohol byť v lese, pretože len cesta mi trvá okolo 25 minút do revíru, práca a in...Tento príbeh začal už v máji, ked som dostal povolenku na srnca I. vekovej triedy. Veľmi som sa tešil ako budem chodiť za prvým srncom. Každý deň som nemohol byť v lese, pretože len cesta mi trvá okolo 25 minút do revíru, práca a iné povinnosti ale vždy keď bola možnosť som išiel. Niekedy aj pred prácou, ked som stíhal som chodil za srncami. Moja manželka a okolie troška nechápali, že ešte aj pred prácou idem a vstanem o 3 ráno a idem na poľovačku a potom do práce do večera. Ale práve toto je pravé poľovníctvo, vášeň. Stále sa mi nedarilo stretnúť správneho výradového srnčeka. Jeden večer mi brat volal, že videl v jednej časti správneho srnčeka aby som tam išiel pozrieť. Za pár dní mi oco volal, že či mu neprídem pomôcť s drevom.Ja že jasné a tak mi utkvel plán, že pred prácou ráno pôjdem kuknúť toho srnčeka čo mi brat spomínal potom porobíme a večer zasa pôjdem ak sa ráno nepošťastí. A tak sa aj stalo. Ráno som išiel pešo dlho, bola veľká hmla tak som bol troška sklamaný. Videl som iba par kusov vysokej a potom pri jednom potoku som videl dva kusy srnčej ale cez hmlu sa nedalo rozoznať aké ale predpokladal som, že to bude srnec zo srnou. Už som rozmýšľal, kde pôjdem večer si sadnúť niekde ku kríkom do protiľahlého kopca aby som mal dobrý výhľad. Po práci sme robili s drevom a pomaly som prestával dúfať, že stihnem ešte do lesa lebo práce bolo až až. Skončili sme o pol 8mej. Bol som unavený ale povedal som ocovi, že ja tam ešte idem pozrieť toho srnca. Išiel som sadol som si do protiľahlého kopca a čakal. Okolo 8mej som zahliadol nejaký kus srnčej ale len tak sa mihol okolo kríkov a po rozmýšľaní som usúdil že prejdem cez potom a krajom liesok pomaličky bližšie aby som videl do tmy čo to je. Ako som tak prešiel potok, urobil pár krokov zahliadol som na kraji kus srnčej. Pozriem cez ďalekohľad a vidím srnček vhodný na odstrel. Urobil som ešte pár krokov pušku dal k palici namieril odistil a stlačil. Vyšla rana. Pozerám nič srnec sa pasie ďalej a tak som zlomil pomaly pušku a vymenil náboj. Zasa som namieril počkal a vystrelil. Srnec sa pozrel a odskákal popri mne. Ostal som ako obarený čo sa stalo, rozmýšľal som že či mi puška spadla alebo čo ked mi puška nestrieľa tak ako má. Potom som si ešte vyčítal, že prečo po prvej rane som si nedal dolu puškohľad a nestrelil srnca na mušku, pretože bol asi tak 40 metrov odo mňa. Po príchode k otcovi mu vravím a on ma ešte podpichoval, že isto som bol nervózny a ja mu vravím, že isto nie tu druhú ranu som mal na 100 percent dobre, že ak mu nechám pušku aby ju vyskúšal. Samozrejme puška zle strieľala. A tak chodenie za srncami pokračovalo. Nastala ruja videl som dosť srncov. Raz ráno sme išli do inej lokality a videli jeden kus pozerám, že asi srnček ale nebol som si na 100percent istý tak som čakal lebo sa akurát rozvidnievalo. Srnčie ako keby tušilo zašlo a ja som až potom zistil, že to bol srnec, ked vedľa na pokosenej parcele bola srna. Troška ma to naštvalo, že mi to zasa ušlo s popod nosa ale bol som aj rád lebo srnu by som streliť nechcel. Aj na druhý deň sme tam boli ale po srncovi ani stopy iba ďalšie chovné. Tak dni plynuli chodil som pár krát tam kde som chybil toho srnca ale po srncovi ani stopy a tak som usúdil, že ho asi tie väčšie silnejšie vytlačili niekam. Po ruji som tam išiel pár krát, videl som veľa kusov vysokej pár kusov srnčej ale srnca nie, iba jeden raz sa mi podarilo vidieť v hmle zasa dva kusy srnčej ale ako skákali tak nebolo vidieť parožky. Pomyslel som si, že to bol isto ten srnec lebo postavovo boli rovnaké tie dva kusy. A tak som spriadal plán kedy tam zasa pôjdem, že niekde tam naň musím natrafiť. Rozhodnutie padlo, že v nedeľu ráno pôjdem do lesa na spomínané miesto kde skákali tie dva kusy srnčej. Ráno som vstal pozerám z okna a nebola hmla tak som sa potešil. Sadol do auta a ako som sa tak míňal kilometre k revíru nastávala hmla. Prišiel som k otcovi domov ten mi vraví, že či si nejdem ľahnúť a ostať keď je taká veľká hmla a ja som mu povedal že ked som už prišiel a som nachystaný že pôjdem, ved možno budem mať šťastie. Tak sme sa rozlúčili a ja som sa išiel zapísať do knihy. Pomaly som si kráčal ešte skoro tmou a zrazu vidím, že sa niečo pasie na ďatelinke pozerám a vidím dva kusy vysokej sa pasú tak pokračujem ďalej. Ako tak idem do kopca zrazu víde z liesok jeden kus srnčej. Pozerám aj cez hmlu dlkšie lebo sa nedalo dobre rozoznať ale bola to srna. Už som si tak v mysli vravel zasa z toho nič nebude lebo hmla bola veľmi veľká. Pokračoval som ďalej prechádzal som cez úsek liesok a vravím si idem sa kuknúť do prava pretože tam bola taká jama, že či sa tam niečo nepasie. Idem pomalým krokom. Kukám nič nič iba zrazu na kraji lesa srnčie. Pozerám cez ďalekohľad a vravím si je to srna a zrazu sa lepšie otočil ten kus a sa mi zazdalo že tam niečo je za tými ušami. Zdvíham pušku a dávam do palice, že sa lepšie pozriem cez puškohľad. Stále ani cez ten puškohľad som si nebol celkom istý čo to je či srna alebo srnec, pretože cez tú hmlu to bolo obtiažne. Stále som pozeral cez puškohľad, ked na moment hmla troška ustúpila a videl som, že je to ten srnček gombičkár malinký. Ešte som premýšľal či čakať kým podíde troška na lúku dalej alebo strieľať. Napadlo mi, že nejdem čakať už pretože ešte ma zazrie a odskočí a tak som pomaly odistil a potiahol kohútik. Padla rana. Srnec odskočil a ja som nevedel čo sa stalo. Idem na nástrel. V duchu si vravím ak mi zasa haproval puškohľad alebo niečo ma porazí. Prichádzam na nástrel po farbe ani stopy iba som zacítil bachory. Išiel som do lesa pozrieť či náhodou nenájdem ale po chvíľke som sa otočil a povedal idem po psa skúsiť lebo v lese bola ešte dosť tma. Prišiel som domov oco hneď bol vo dverách lebo som dosť skoro prišiel že či som strelil. Ja, že som vystrelil a opísal som mu to celé. Zobral som psa a išiel som. Cestou k nástrelu pozerám a 8 ks vysokej tam akurát bolo. Vystúpim beriem psa a idem na nástrel. Pes zacítil niečo a ťahal do lesa po chvíľke dvíhal hlavu a už som si vravel už zasa vetrí vysokú, že s toho nič nebude. Som ho ťahal iným smerom ako asi mohol isť srnec. Ako tak ideme pozerám na pravo odo mňa zhasnutý môj prvý vytúžený srnec. Zastal som a vydýchol si. Bol to pocit veľkého šťastia a radosti. Chvíľku som sa len tak pozeral a vnímal tú atmosféru. Po vyvrhnutí a vykonaní potrebných úkonov sme sa pobrali domov. Doma už čakali netrpezlivo oco s bratom ako to dopadlo. Ked som prišiel nastali gratulácie a fotenie. Ďakujem hlavne mojej manželke, ocovi , bratovi a patrónke poľovníctva, ktorá to tak zariaďuje aby mi praví poľovníci sme si to prežili tak ako sa to má v poľovníctve a že nie všetko sa strieľa čo sa vidí a o tom poľovníctvo samotné je. Lovu zdar aj ostatným správnym poľovníkom!! zobraziť celý popis