popis: So snúbenicou sa už od začiatku leta zberáme využiť aspoň jednu letnú splnovú noc na celonočnú postriežku, avšak pracovnè povinnosti a nepriazeň počasia nám to neumožňujú ani teraz, v júli a tak sa narýchlo rozhodujeme pre noc s...So snúbenicou sa už od začiatku leta zberáme využiť aspoň jednu letnú splnovú noc na celonočnú postriežku, avšak pracovnè povinnosti a nepriazeň počasia nám to neumožňujú ani teraz, v júli a tak sa narýchlo rozhodujeme pre noc strávenú na posede aj mimo splnu. Však mám šancu večer a aj ráno pri svitaní, utešujem sa a nevadia mi ani mraky na oblohe. Zbalenie vecí nám trvá dosť dlho, ako poslednú ukladám do auta moju obľúbenú ,,celopažbu osmu" a o osmej hodine večer vyrážame na posed v časti revíru nazývanej Bukovec. Hned po príchode si na posede ukladáme všetky potrebnè veci, karimatky, spacáky, aby sme potom zbytočne nešramotili. Večer je príjemný, teplý a aj vietor ustáva, jedine mračno nepríjemne bzučiacich komárov zgrupujúcich sa pri okne kazateľne mierne narúša večernú idylku. Postupne pri západe slnka nám cez lúku prejde mladý nádejný srnček a dva jelene. Viditeľnosť sa už zhoršuje a na mňa idù driemoty, tak ešte nastavujem budík na tretiu ráno a ukladám sa do spacáku a mojej ,,Dianke" odporúčam to istè, no nejak má chuť ešte ďalekohľadom prečesávať lúku. Už sa pomaly dostávam do hladiny spánku keď ma preberie dosť hlasnè šepkanie.. ide diviak! Na túto vetu sa rýchlo preberám a snažím sa rozpoznať pohyb smerom kde moja polovička ukazuje, no okrem trsu trávy nevidím žiadny pohyb, tak od nej preberám trieder a zrazu z trsu trávy vzniká silueta divočáka. Lanštiak je sám a stojí na mieste, zrejme počul pohyb z kazateľne a tak rýchlo beriem do rùk osmu, lebo mi je jasnè, že tam dlho nepočká. Bodku umiestňujem trochu vyšie na lopatku a nočný cvrkot prerušuje rana z osmy, doprevádzaná skvíknutím diviaka, hneď som si istý zásahom no po prebytí ešte chvíľu odkazujúci kus istím, predsa len, diviak je zver po rane nevyspitateľná. Chvíľu čakáme na posede a keď odkazovanie kusu ustane, idem pozrieť na nástrel. Tam predo mnou leží statný lanštiak s ranou na vyšiu komoru a ja mu vzdávam úctu, zakladám zálomky, posledný hryz no a nasleduje robota, pri ktorej aj rukávy bolo treba vyhrnúť, dùfam, že mi to milí kolegovia odpustíte :) Lovu zdar Vám prajem, priatelia poľovníci! zobraziť celý popis