popis: Keď šťastie praje a Sv. Hubert s Diankou obdaria poľovníka svojou priazňou tak môžem povedať "ide karta". V pondelok ráno po noci strávenej na posede s kamarátom tiež poľovníkom a mojim Zoranom sa nový deň chystá na prebúdzanie. Di...Keď šťastie praje a Sv. Hubert s Diankou obdaria poľovníka svojou priazňou tak môžem povedať "ide karta". V pondelok ráno po noci strávenej na posede s kamarátom tiež poľovníkom a mojim Zoranom sa nový deň chystá na prebúdzanie. Diviacky dva lanŝtiaky sa cez lúku vracajú do hory, ake šťastie nejdú po vysokej tráve ale pekne si to ŝinú po ceste ktorou chodíme autom k posedu. Keďže je uz 4,20hod idú miernim poklusom. Vyberám si prveho a kamarátovi ostal druhý. "Tri, dva jedna" padajú skoro zároveň dva vystreli. Môj padá ostava v ohni ale kamarátov odbieha bez ŝkrabnutia, guľka vyhĺbila v zemi jamu a nenašla svoj cieľ. No polovičný uspech sa tiez počíta. Len kamarát je trochu sklamaný. Uz len založiť blombu zapísať do povolenky. Samozrejme nazabudneme vzdať posledne pocty a lanstiacik sa uz vezie domov. Take krasne pondelkové ráno. A ten druhý sobotňajší? Toho sa mi podarilo uloviť no keby nebolo Zarana tak ani neviem ze diviaky prešli cez lúku. Ale pekne poporiadku. Opäť noc stravena na posede spolu so Zorom. Rano tak ako je zvyknutý aj doma okolo 5,00 sa pýta von na potrebu. Tak aj teraz uz stepuje pri dverach posedu a očami vraví "gazda musím ísť von". Našťastie ani neviem preco dávam ho na vôcku a potichu otvaram dvere na prízemnom posede. Zoran si robí svoje a aj mne treba tak si uľavujum tiez. Ešte sa pomaly moceme po malej lucke za posedom ktoru delí od tej hlavnej rad liesok. Ako tak vychadzame spoza poslednej vidim v trave cierny chrbat a za nim este jeden. "K...a" diviaky! Prechadzaju smerom do lomu no a teraz co? Posed je odomna asi 40m no ale skusim to. Zoran nechápe co sa deje lebo este nevidel gazdu sa tak rychlo presúvať :-). Pred posedom na neho "zavrcim" sadni ostaň. Vbieham do posedu beriem guľovnicu a znova rýchlo ako vietor :-) prichadzam k posledne lieske s kade som ich prvy krát zbadal. Hmm teraz mi napadlo ako sa na mna pozeral Zoran. No urcite si myslel "tento sa pomiatol"! Ale ta rýchlosť žne uspech diviaky maju ešte cca 20m od trnin a potom by sa uz stratili z dohladu. Klaknem si , odistím, ťahám s druhým diviakom a ked uz sa skoro straca v prvých šipoch pada rana. Počujem dopad guľky a aj diviačik sa stráca v tráve. Rana ponad lopatky cez chrbticu ho zlomila a ostal v ohni. Pozerám na hodinky 5,26hod. Slniecko svieti,Zoran kruti chvostikom a ja ĎAKUJEM nasim patrónom za prejavenú tohoto týždňovú štedrosť. LOVU ZDAR! zobraziť celý popis