popis: .. 30 január 2019. Deň, kedy pozerám predpoveď, ktorá mi oznamuje, že po snehu, ktorý práve pokrýva našu krajinu o pár dní nebude ani stopy. Preto beriem do rúk telefón a píšem kamarátovi, ktorému som pred mesiacom sľúbil, že ak ..... 30 január 2019. Deň, kedy pozerám predpoveď, ktorá mi oznamuje, že po snehu, ktorý práve pokrýva našu krajinu o pár dní nebude ani stopy. Preto beriem do rúk telefón a píšem kamarátovi, ktorému som pred mesiacom sľúbil, že ak cez kankovanie bude sneh tak prídem a trochu sa povenujem tamojším líškam...Dohodli sme sa, že na ďalší deň okolo obeda prídem a ideme na to. WMRka, 308, vábničky, kamufláž, baranica ,stolička, teplé veci naložené v aute a môžem sa vybrať na trošku dlhšiu, no zato dúfajúc, že krásnu a úspešnú cestu, ktorá bude hlavne plná nových zážitkov s dobrou partiou kamarátov. Okolo pol druhej hodiny poobede prichádzam na miesto,vítam sa s kamarátmi, ubytovávam sa a zapochodu vymýšlame plán kam pôjdeme. Jedno miesto mám v hlave vybrané,tam bolo pred mesiacom 5 líšok, ale vtedy som bol iba pozorovateľom.Pri zapisovaní sa do knihy, prichadza kamarátov brat a vraví , že asi pol kilometra za dedinou sú 2 líšky. Tak šup do auta a ideme na ne! Vychádzame z dediny, o minútu ich vidíme a vravím:"stoj stoj stooj", sice je to okolo 150metrov, ale posledné mesiace ma utvrdili o tom, že premňa radšej takto ako keby to mala byť vzdialenosť polovičná.Tak vyskakujem z auta, bežím za prvý strom,klakíňam, oprem pušku o strom, lakeť o koleno a sledujem ako sa párik líšok vyhrieva na poobednom slnku v strede poľa. Líška je v miernom pohybe a lišiak leží. Zrazu sa postaví a prenasleduje líšku. Prichádza k nej, očucháva ju na čo líška zastavuje a to je možnosť premňa. Odistujem, natiahnem napínačik vydýchnem a padá rana. Líška ostáva na mieste, ale vidím, že rana je trochu vzadu a sedí. Naproti tomu lišiak pobehuje okolo, na pár sekúnd zarazí a dáva mi možnosť na výtrel. Bác, nadneho! Lišiak opantaný láskou nie aby utiekol po druhom výstrele kade lahšie, ale on zabehne za líšku asi 20 metrov a stavia sa mi zo šikma riťou kumne. To ja už mám prebité a vypúšťam tretiu včeličku a zároveň poslednú zo zásobníka. Ja len vidím ako lišiak ukážkovo downoje a ostáva ležať tam kde má. Vyskočil som od radosti ako malý chlapec a zakričal : yes, paráda, moje prvé double! Radosť bola taká, že na sekundu som aj zabudol, že prvá líška tam stále je. Na to reagujem vytiahnutím malorážky z puzdra a utekám cez pole ju dostreliť. Líška pri mojom približovaní sa síce dala do pohybu ako keby bola zdravá, ale v trnkách asi po 100 metroch sa mi ukryla, kde som ju dobehol a dostrelil. Lepšie sa môj výlet ani nemohol začať. Líšky nakladáme, berieme ku knihe kde ich zavesím a ideme na ďalšie miesto. Tam kamarát strielal po obrovskom lišiakovi, ale ten bol priďaleko a "nepočul". Ideme o pol 5 naspäť vyskúšať ďalšie miesto, kde chodí uhliarka ,ktorá pravidelne vyťahuje z polorozpadnutého stohu. O piatej sedíme na posede a čakáme. Pol hodinu sa nič nedeje a zrazu zbadám ako zo stohu na vzdialenosť okolo 300m zoskakuje líška a ide našim smerom. Beriem do úst lasičku a pískam jej či ju to zaujme. Líška zarazí a o 5 sekund sa vydáva ešte lepším smerom na nás ako predtým. Stále ide na štich,tak ju nechávam prísť na 80 metrov kde zastavuje pootočí hlavou doprava a ja vravím kamarátovi:"strielam". Ani som to tuším nedopovedal a líška padá do snehu ako podťatá. Radosť je v skutku neopísateľná. Spolu sa tešíme, pretože všetci čo ma poznajú vedia, že polovačka v zime na líšku je premňa najkrajšia a som na toto obdobie fanatik, fanatik líškar. Prebíjam, zasúvam ďalší náboj do komory a odkladám pušku do rohu. Na to vyťahujem vrešťadlo a do minutky sa údolím ozýva zajačí nárek. Po 10 sekundách vábenia ma kamarát drgá, a ukazuje šprintom idúcu líšku o nejakých 50 metrov ďalej ako vyšla tá prvá. Líška stále šprintuje, ide do ĺavej strany kam fúka aj vietor a vravím mu ,že nás isto ucíti. Líška prechádza stromoradím, na začiatku ktorého je pár balíkov rozpadnutého stohu, kde si vyskakuje, sadá a mne v puškohlade ukazuje bielu náprsenku. Nechcem ju strieľať na štich,tak čakám kam sa pohne, no ona stále nič. Sedí tam asi 5 minút a ja si vduchu hovorím , že ju strelím, lebo isto o nás už tuší, kedže sa nehýbe a uprene pozerá našim smerom. Tak si odisťujem, napínam napínačik zapínam bodku a zrazu- CVAK!. Napínačik do prázdna. Začal som nadávať, lebo toto mi spravila puška za posledné 3 mesiace už 5 alebo 6 krát. Tak dávam pušku naspäť, vyhadzujem náboj z komory, zasúvam ďaľší ,líška stále sedí ako prikovaná a znova ten istý scenár. Namierim, napínačik a ďalší CVAK. To snad neni možné. V nervoch zasúvam znova prvý nevystrelený náboj, no to líška už je v pohybe a odchádza od nás, prechádza zelinu, vylieza z dolinky na kopček vo vzdialenosti okolo 170 metrov, kde na sekundu zastavuje a ja v zlosti znovu mačkám spúšť. Neveril som náboju, že mi vystrelí, no on vystrelil a ja počujem dutý náraz gule, ale zároveň aj utekajúcu líšku po 3 nohách . Vkladám znovu druhý nevystrelený náboj a sledujem líšku v puškohlade ako napáda a ťahá lavú zadnú nohu za sebou. Trnky, kríky potom zasa strom mi bránia vystreliť. Líška zastaví tak na 250m v miernom kopci, sadne si a kúše si nohu, potom dvihne hlavu a začne zavíjať od bolesti. To som nemohol nechať len tak, a tak aj napriek značnej vzdialenosti a takmer v tme strieĺam. V puškohlade vidím ako sa nad jej hlavou rozletela hlina a ja si nadávam, že som moc nadsadil. Líška sa dáva do pohybu a sem tam ju vidím ako zastaví a robí si dačo s nohou. Napriek tomuto celému čo sa mi dnes už stalo som sa vybral behom za ňou no terénne nerovnosti mi nedali šancu na dostrelenie a zmizla mi v hustom kroví. Tak sa vraciam naspäť asi kilometer spotený k prvej líške , ktorá mi moje sklamanie z poflákanej predchádzajúcej líšky vynahradzuje tým ako vyzerá. Moja prvá uhliarka ,respektíve mladý dvojročný lišiak uhliar. Smútok vystriedala radosť a ja som sa začal tešiť, že sa mi podarilo uloviť aspoň tie tri z troch predchádzajúcich. Pár fotiek na pamiatku a ideme naspäť k autu. Predsa už nachodení a uzimení trošku si vravíme, že večera a čaj nám urobia dobre a aj tak bolo. Ráno sme sa sice šli skúsiť poprechádzať a dohľadať ale bez úspechu. Tá sa z toho isto dostane a snaď nebude mať nejaké vážnejšie následky. Týmto príbehom, novými skúsenosťami a zážitkami si budem pamätať na moje prvé double, prvú uhliarku a na prvé 3 líšky strelené na jednej poobednej vychádzke. Každý jeden, kto sa venuje tomuto zimnému lovu na našu malú šelmu vie aký je to úžasný pocit tešit sa aj z "malej líšky". Lovu zdar priatelia polovníci! Druhé foto pridám zajtra. zobraziť celý popis