popis: Bol som na vysokom posede, pri strnisku, kde som vlani strelil bronzového diviaka. ID319814 Napravo hore je druhý posed, vzdialený 189 metrov, z neho som v piatok videl pod vysokým posedom diviaka a to dosť veľkého a tak som začal chodiť na ...Bol som na vysokom posede, pri strnisku, kde som vlani strelil bronzového diviaka. ID319814 Napravo hore je druhý posed, vzdialený 189 metrov, z neho som v piatok videl pod vysokým posedom diviaka a to dosť veľkého a tak som začal chodiť na vysoký. Posed ja na kraji hory, kde za posedom je jarok, ktorý sa tiahne dolu asi 100 metrov, kde sa rozdvojuje a jedna časť smeruje ku bahniskám, druhá do jelšiny naľavo od posedu napravo pokračuje jarok skoro až po horný posed, kde sa stáča do hory. Pred posedom je strnisko. To iba aby ste boli v obraze. Na strnisku sa m ipásla srnka zo srnčaťom dosť blízko, naľavo vyšla danielka, keď zbadala srnčiu zatiahla nazad do hory. Už sa šerilo, keď za posedom počujem lomoz a aj dačo sfučalo, dosť sa krútil vietor, to nebolo dobré. Nebola to však sviňa s prascami čo išla jarkom deň predtým, tá sa ozýva inak. O chvíľu napravo asi tak na 170 -180 metrov, teda skoro pod horným posedom vyšiel lanštiak. Čo teraz, mám strieľať, nevedel som či bude pomoc a samému sa mi veľmi mordovať nechcelo a tak volám kamarátovi, že či mám strieľať, že čo robí. Odpoveď teplo je, pijeme pivo, nevadí. Volám druhému, ktorý aj spomínal, že keby dačo tak príde, aj jemu bolo teplo a tak popíjal vínko, ale ak strelím a prídem pre neho tak pomôže nie je problém. Kým som, vybavil telefonáty, tak pozriem hore a diviaka nikde, teda prvý pohľad, pozriem lepšie a on sa medzitým presunul už skoro pred ten druhý posed, to bolo asi nejakých 190 až 200 metríkov. Stál bokom, ale potom sa trochu zvrtol, tak, že mi stál viac zadkom, ľavou časťou ku mne asi tak pod 45 stupňovým uhlom Opriem flintičku zamierim za lopatku, na posledné rebrá zväčšenie asi 7-8, šneler a bác. Pľaslo ako do suda, diviačik sa však zvrtol doľava smerom ku mne a oblúkom bežal do hory, asi tak 100 120 metrom odo mňa, ešte som za ním jednu pustil“, ale za behu som ho pri takom zväčšení nevedel dostať poriadne do kríža. Zistil som že ani nebolo treba, to ale až po tom. Keď vbehol do hory, asi tak za 5 sekúnd počujem poza posed dačo bežať dolu jarkom ku bahniskám. Myslím si, to si teda dobre „posral“, asi si ho zle trafil, keď toľko prebehol a ešte beží ďalej. No čo už, o robotu postarané. Na nástrel som ani nešiel, na čo, aj tak by som ho sám na strnisku nenašiel, išiel som po strnisku krajom hory, kde som našiel farbu, celkom dosť. Cez diviačí tunel v trnkách som vošiel do lesa, to už s baterkou a rovno som sa pobral doprava, dolu jarkom hľadať farbu, lebo som si myslel, že to bol tento diviak po ktorom som strieľal, čo bežal poza posed. Bol to omyl, vtedy som to však nevedel. Chodím hore dolu až ku bahniskám a nič, ani kvapka. Volám kamoša, že som asi postrieľal, on že sa pôjde ráno pozrieť aj so psom, lebo ho má u syna. No čo už, volám prvému, ktorý pil pivo aj s Mišom, ktorý má psa, že či pôjde pozrieť. Jasné že áno, lebo ak diviak zhasol, je teplo do rána sa divina pokazí, ale musím prísť pre neho, že on psa pripraví. Ešte som označil miesto ma strnisku odlomenými halúzkami z trnky a na gáze som fúľal pre Miša so psom. Prišli sme na miesto, kde bola farba a on pustil psa, ani som nestihol vziať pušku, že idem za nimi a už bolo „haf, haf“. Toto je čo, myslím si, keď Mišo kričí, veď diviak je tu, bol naozaj dolu v jarku asi 30 metrov od miesta kde vbehol do hory, ale on sa vybral doľava, preto som ho ja nezbadal, keď som tam vošiel, lebo som bol presvedčený, že bežal dolu jarkom. Teraz už viem, že to čo som počul bežať dolu jarkom mysliac si, že je to môj postrieľaný diviak, tak to bol druhý, ktorý sa ešte motal v hore a po rane bežal potom poza posed. Poučenie je asi taká, že sa treba poriadne obzerať nielen na miesta kadiaľ si myslím, že išla postrieľané zver, ale aj inde dookola :-), mohol som si ušetriť hodinové motanie sa po hore a hľadanie farby, aj keď druhej strana Mišo bol rád, že sa psík naostro potrénoval v dohľadávke. Diviak bol strelený tak, ako som mieril, naľavo za lopatku, guľa prešla krížom šikmo a vyšla na krku vpravo. Teda celkom dobrá rana, ani lopatky nedostrieľané. Potom už iba pocta zveri a červená robota. Dianka a Hubertko vďaka Lovu zdar! zobraziť celý popis