popis: Zjari som vídaval na Nivách srnčeka. Podľa všetkého išlo o ročného srnčeka. Mal som dojem, že má jeden parožtek výrazne kratší. Bol však veľmi opatrný. Alebo som mal len jednoducho smolu, že som ho za dobrého svetla nemal možnos...Zjari som vídaval na Nivách srnčeka. Podľa všetkého išlo o ročného srnčeka. Mal som dojem, že má jeden parožtek výrazne kratší. Bol však veľmi opatrný. Alebo som mal len jednoducho smolu, že som ho za dobrého svetla nemal možnosť pozorovať. Na sviatok Cyrila a Metoda som sa rozhodol, že ho opáčim zarána. Najprv som sa obliekol primerane ročnej dobe, veď leto práve vrcholí povedal som si – teda košieľka a poľovnícka vesta. Pri pohľade na teplomer som sa veru rýchlo doobliekal. Necelých 7 stupňov si vyžadovalo ešte bundu. Na posed sme zasadli pred štvrtou. Cestou na posed sme potlačili čriedu 8 ks vysokej, ale odbehla len kúsok a pokračovala v pasení. Na druhej strane lúky sa na mládzi zasa popásali dva mladé jelienky a jelenica s jelenčaťom. Kupodivu sa okolo vysokej motala líška. Raz smerovala k nám, inokedy zasa na opačnú stranu. Už ma boleli oči, čo som ju neustále sledoval ďalekohľadom. Ukážkovým skokom ulovila nejakého hlodavca a s myšiakom v papuli sa pobrala do doliny Uhlisko. Pravdepodobne ešte prikrmovala mladé. „A máme po líške“, smutne vzdychol Miro, ktorý mal tiež celý čas oči prilepené na ďalekohľade. „Veď sme prišli srnca obzerať“, snažím sa ho priviesť na iné myšlienky. Netrvalo ani 5 minút a znovu sme zbadali líšku. Vyšla z Uhliska o kúsok nižšie ako tá prvá. „Tam nie je žiadna nora, to nemohla tak rýchlo otočiť“, vraví Miro, ktorý tie miesta pozná ako svoju dlaň. „Veď ja nevravím že je to tá prvá, táto má aj chvost pri koreni akýsi redšie osrstený “, ja mu na to. Líška mala smer jasný, pod lúkou na Nivách bolo pole s ďatelinou a tam si to namierila. Ani sa neunúvala vyhľadávať kryt. Pobrala sa priamo po vyjazdenej ceste. Aj som zamieril, ale bolo to viac ako 100 m a bola stále v miernom pokluse. „Tak a aj druhá je v prdeli“, opäť zosmutnel Miro. „Do dediny určite nepôjde a pri návrate do lesa môže prísť bližšie k posedu“, prorokujem. Nie raz sa takáto situácia už zopakovala. Líške sa niečo na poli nepozdávalo, lebo za chvíľočku už bola opäť na lúke a smerovala k posedu. Položil som flintu na molitanový valček, natiahol napináčik, zamieril a čakal, kedy postojí. Líška však nie a nie zastaviť. Dobehla až na brokovú ranu, preto som vypol napináčik a vtedy zastala. Nuž som vystrelil brokmi. Ale asi som sa moc ponáhľal a ranu trochu strhol nadol, lebo líška síce značila zásah, ale rozbehla sa od posedu. Metalo ju z boka na bok, sem tam akoby zakopla, ale stále utekala. Preto som rýchlo natiahol napináčik a skúšal zamieriť. Pár metrov od krovinatého porastu líška zastala a so sklonenou hlavou sa posadila otočená hruďou priamo do mojej hlavne. Asi tá broková rana nebola až taká zlá a líška by to najskôr nerozchodila, ale načo sa má trápiť? Tak som bodku puškohľadu umiestnil na jej svetlý podbradník a poslal jej v ústrety pre istotu jedovatú 5,6-ku. Tá ju zlomila a líška už nespravila ani krok. Bol to lišiak v celkom slušnej kondícii. Vážil 6,4 kg. Guľovú ranu prijal vo vzdialenosti cca 100 m. Miesto zásahu je zreteľne vidno na fotografii. Nakoniec sme videli aj toho srnca. Parožky ešte v lyku a určite nad 12 cm. Takže tento má tohto roku amnestiu. zobraziť celý popis