popis: Prvý krát som, ich videl v pondelok na splne, teda ešte za vidna, okolo deviatej večer mi ich prišlo 6 kusov, jeden ako druhý, prišli doprostred poľa asi tak 100 metrov od posedu. Iba som ich sledoval a mieril som si po nich, ty by si dostal ...Prvý krát som, ich videl v pondelok na splne, teda ešte za vidna, okolo deviatej večer mi ich prišlo 6 kusov, jeden ako druhý, prišli doprostred poľa asi tak 100 metrov od posedu. Iba som ich sledoval a mieril som si po nich, ty by si dostal na krk, ty na hlavičku... a tak. Strieľať sa mi nechcelo, lebo potom tá robota s tým a na druhý deň do práce, tak som si ich iba pásol vyše pol hodinu, však dobrému čas neušiel, aj zajtra svitá... Aj keď som zliezol z posedu, tak sa pásli, aj keď som nastúpil do auta, tak tam boli, ušli iba keď som naštartoval. Potom som chodil na iné posedy popozerať nejaké srnce, mal som aj diviaky, ale väčšinou svine aj s prascami. V sobotu pršalo, ale potom pred večerom prestalo a tak som sa zasa vybral na posed pod stanicu. Najväčší problém bol, že bol miestami opar, dofúklo ako keby hmlu, potom to zasa rozfúkalo a tak sa to striedalo. Na poli mám pomerané diaľkomerom orientačné body, lebo tam vzdialenosť dosť klame. Kde boli v pondelok diviaky, tam ostal kus lucerkového sena, 130 metrov napravo od posedu. Okolo deviatej sa zjavili, najskôr tri ale pri druhom posede, asi 450 metrov od toho, kde som sedel ja. Byť na tom druhom, tak ich môžem čapicou po ušoch vyobšívať. No nič, hádam prídu bližšie, aj som rozmýšľal, že zleziem a pôjdem im krajom hory oproti, lebo vietor fúkal od nich, ale na čo, ak mi je súdené, že prídu, tak prídu a preto som ostal na posede. Pomaly sa krajom poľa, asi 10 metrov od hory približovali. Potom však na ne dofúklo opar a tak som nemal šajnu o ich pohybe a tak som pozoroval srnčeka naľavo od posedu. O chvíľu však opar odfúklo a to už boli pri bazovom kríku na skruži čo je asi 260 metrov od posedu. Myslím si je to sľubné. Pomaly sa posúvali bližšie krajom poľa, reku prídu pod posed, ale vtedy sa zvrtli a kolmo od hory do poľa. Boli ďalej ako ten kus lucerkového sena, tipoval som takých 140 metrov. Išli ako vláčik za sebou pomaly sa popásajúc, iba „lokomotívka“ bola asi 10 metrov pred nimi. Už som mal flintu v rukách, reku ktorého, aj som si ich tak popozeral všetky, ale nakoniec som sa rozhodol pre toho vpredu čo predbiehal nech chudák vie, že v dnešnej dobe sa neoplatí vytŕčať z davu. Namieril som na krk, šneler a bác. Diviačik - kanček zostal v ohni, ostatné samozrejme zutekali. Išiel som ku menu aj s diaľkomerom a odmeral som to ku posedu, rovných 160 metríkov. Cestou som ešte z trnky pri stĺpe odlomil posledný hryz, vzdal som mu poslednú poctu, spravil nejaké fotečky a potom pre autíčko kde bola aj blomba a zbytok už asi poznáte z vlastných skúseností – červená robota, ale na druhý deň bolo voľno,. Dianka a Hubertko vďaka. Lovu zdar ! zobraziť celý popis