popis: Niekedy okolo 22. februára som cvakol fotoaparátom mnohopočetnú čriedu srnčej na väčšiu vzdialenosť. Po prezretí fotiek mi do očí udrelo vysoké parožie jedného zo srncov. Hneď som to posielal kamarátovi, no ten ako správny skeptik ...Niekedy okolo 22. februára som cvakol fotoaparátom mnohopočetnú čriedu srnčej na väčšiu vzdialenosť. Po prezretí fotiek mi do očí udrelo vysoké parožie jedného zo srncov. Hneď som to posielal kamarátovi, no ten ako správny skeptik ma odbil s tým, že dlhý síce je, ale po vytlčení to bude tenké... Tak ja celý sklamaný som brázdil ďalej revírom, daného srnca som vídal, pár krát aj cvakol, až jedného dňa, presnejšie 16. apríla som sa dostal k veľmi silnému srncovi v nízkej pšenici na 40 metrov a porobil som pár záberov. Bolo hneď jasné že sa jedná stále o toho istého srnca, no po vytlčení veľa hmoty teda nestratil... A tak som tam začal jazdiť častejšie, no stále opatrne aby som daného srnca nezradil. Potreboval som ho odsledovať aby som správne určil vek, veľmi by ma mrzelo keby ulovým 4 ročného zlatého srnca. Čím bližšie bola doba lovu, tým rýchlejšie rástla pšenica a srnca bolo čoraz ťažšie vôbec spozorovať, nie to ho ešte uloviť. 16. máj nám zaklopal na dvere a s ním aj telefonát od môjho krstného otca že sa mám prichystať, a 19.30 pôjdeme na posed, ktorý sa nachádza v stromoradí, v strede pšeničného poľa, v ktorom mal srnec teritórium. Zdravý rozum mi vravel že šance na úspech sú mizivé, no na druhej strane to bol neopísateľný pocit, že konečne sa pôjde s flintou na môjho vytúženého srnca. Povedal som si, že ho aspoň odsledujeme, kedy vychádza, kde vychádza a či vôbec ho bude možné uloviť. Prišiel som ku krstnému v predstihu a celý natešený. Nemeškal ani on, a 19.28 sme to už rúbali do chotára. Ako sme prichádzali autom k stromoradiu, spozoroval som smerom k "nášmu" posedu srnca. Kým som našiel ďalekohľad, srnec začal odskakovať smerom k posedu, no stihol som ho zahliadnuť a vravím krstnému že to nie je ten náš. Odstavujeme auto a vydávame sa pravým krajom stromoradia k posedu. Máme to na posed dobrých 400 metrov, no asi po 250 krokoch ma krstný zastavuje s tým že cez stromoradie na ľavej strane v pšenici zahliadol toho odskakujúceho srnca. Nedokázal som ho prečítať, lebo z pšenice mu trčala len vrchná "vidlička" ale čo čert nechcel, išiel za rovno s nami, z nohy na nohu, rovno k posedu. Prešli sme ďalších 50 metrov a srnce sa mi na chvíľu v menšej pšenici ukázal, hovorím "je to on!". S krstným rýchlo rozmýšlame čo spraviť, nachádzame sa 100 metrov od posedu a 80 metrov od nás je vytúžený srnčí kráľ. Prechádzame úzkym stromoradím na druhú stranu, s tým že ho lepšie uvidíme, no srnca nikde. Vietor je dobrý, nič neodskakuje, "kde zmizol? Nikde ho nevidím. Veď nás nemohol vidieť". Srnca nikde. Stojíme na kraji porastu, sledujúc pole pred nami, a v diaľke nad kopcami pomaličky zapadajúce slnko. Túto romantiku nám prerušuje brechajúci srnec neďaleko od nás, no nič nevidíme. V tom si všimnem že pod krmelcom, zarasteným bazovým kríkom vytŕča parožie. "Tam je!" hovorím krstnému a neviem sa vynadívať na toľkú nádheru. Srnca nebolo z tejto pozície možné riadne spozorovať nie to na neho vystreliť. Tak po 5 minútach sledovania, čo sa bude diať sa rozhodujeme že skúsime vyliezť na posed a výhoda výšky nám umožní srnca uloviť. Tak sme teda vošli do porastu, no nespravili sme ani 10 krokov a srnec zas a znovu odskakuje, no smerom naspäť, k autu. Rýchlo sa snažíme vyliezť von lebo výhľad nám zakrýva koruna stromu. Stojíme na kraji a čakáme čo sa bude diať, no srnca s hlavou dolu je nemožné spozorovať. Nestojíme dlho a v pšenici, tak na 10tej hodine sa vynorí parožie srnca. Rýchlo sa presúvame krajom stromoradia o 10 metrov bližšie s dúfaním že ho "chytíme" keď vôjde do najbližšej traktorovej koľaje. Prichystám si pušku a čakáme čo sa bude diať no srnec nám opäť zmizol vo vysokej pšenici. Onedlho ma krstný drgá do pleca, "ide ti do koľaje, priprav sa". Srnec síce do koľaje vošiel, ale nie je rovná a ja nechcem riskovať zlý výstrel. Nechávam si ho prejsť do ľavej s dúfaním, že v nej zastaví. Vchádza do nej, je 90 metrov od nás, nezastavuje, ale ide ňou, aby nás skontroloval. Ako kráča, ja sa ešte raz pozriem na jeho velkolepé parožie a ťahám s ním kríž. Poviem vám pravdu, roztriasol som sa, ako dlho nie a trasiem sa aj teraz pri spomienke na to. Srnec spravil k nám asi 7 krokov a zastavuje. Prichádzam na to, že na výstrel na krk sa až moc chvejem, mierim trošku dlhšie, uvedomujúc si "buď teraz alebo nikdy" umiestňujem kríž na mohutnú hruď srnca. Ešte posledný krát sa pozriem srncovi do očí, všetky naše spoločné zážitky sa mi premietnu pred očami, ako som sa za ním plazil, ako ma obabral a nevydarili sa mi fotky, bolo toho veľa... A stláčam spúšť. Srnca láme v ohni a zároveň s ním pod tlakom emócií padá na nohy aj môj sprievodca, krstný otec. Mne sa nahrnú slzy šťastia do očí (priznám sa, mám ich aj teraz), veľmi sa tešíme, obíjmame sa a po 10 minútach pomaličky kráčame k nemu. Ešte raz si premietam čo sa vlastne stalo a ani sa nenazdám, stojíme nad ním. Je to neopísateľná nádhera. Sedím pri ňom, ďakujem všetkým patrónom poľovníctva a šťastiu, ktoré v ten večer pri nás stálo a hlavne môjmu otcovi a krstnému vďaka ktorím som mal tú možnosť ho uloviť. A samozrejme jemu, za tie silné zážitky... Slnko pomaly zapadá nad krajinou, akoby vedelo, že stratilo srnčieho kráľa... Ale ráno opäť vyjde, a korunuje nového následníka. Ďakujem. A vám, priatelia poľovníci, prajem v tejto sezóne veľa podobných zážitkov a krásnych úlovkov. Lovu zdar ! zobraziť celý popis