popis: Tejto sezóny sa mi na líškach nejako nedarilo, v decembri keď mi aj chodili, tak sa mi posral nový puškohľad a tak som nahodil starý. Potom to už bolo kus lepšie, ale začiatkom januára ma zaujal jeden lišiak, vídal som ho už v lete, kr...Tejto sezóny sa mi na líškach nejako nedarilo, v decembri keď mi aj chodili, tak sa mi posral nový puškohľad a tak som nahodil starý. Potom to už bolo kus lepšie, ale začiatkom januára ma zaujal jeden lišiak, vídal som ho už v lete, krásny, veľký, šetril som si ho na zimu. Vtedy líšky štekali a raz som ho zahliadol ale iba na malú chvíľku, predtým sa však ohlasoval typicky, všetky lišiaky štekali tri krát, hav, hav, hav .. on len dvakrát, hav, hav. Debatili sme viackrát vez vábničku aj sa priblížil, ale vždy ostal skrytý v remízke, alebo v jelšine. Vždy začal štekať približne v rovnakých miestach a v približne v rovnakom čase. Je to miesto, kde sú v okruhu asi 400 – 500 metrov tri posedy, lebo sú tam remízky a z každého vidno určitú časť. Išlo ma poraziť, keď som ho počul, mal som dobrý vietor a on išiel k druhému posedu, zmenil som miesto na druhý deň a on išiel tade, kde som bol deň predtým. Hral sa so mnou ako veľký pes s malým. Raz som ho zahliadol, ako vybehol asi na dve sekundy z remízky a hijó nazad, potom mi zasa išiel poza remízku a krásne odpovedal na štekanie, ale neukázal sa, Ani som v podstate inde nechodil aj keď na iných miestach bolo podľa stôp líšok podstatne viacej, mrzel ma tento konkrétny. Dačo pred vyše týždňom, ešte líšky štekali a on zasa zaštekal na svojom typickom mieste a krajom hory sa vybral až do susedného revíru, teda to som zistil, keď asi tak na 500 – 600 metrov išiel po poli popred vysokú ku štreke. Reku zasa je fuč. Asi tak o 15 – 20 minút som ho však počul za remízkou, ktorá je vzdialená asi 150 metrov, ako ide smerom ku jarku, kde za jarkom je lúčka. Voľný priestor medzi remízkou a jarkom prebehol, že som nestihol ani zamieriť a ťahal sa druhou stranou jarku poza burinu a kríky. Ešte mal asi 15 – 20 metrov do hory, keď ho zaujala nejaká myšia diera a zastal. Bol síce za burinou a kríkmi asi tak na 80 – 100 metrov, ale už mi nedalo, to bolo asi najvhodnejšie miesto na streľbu, lebo kam smeroval, tak to bolo hustejšie. Zamieril som, vypálil, ale keď som počul zahvízdať odrazenú guľu, tak som vedel, že sa potvrdilo to, čoho som sa obával, chytil som nejakú halúzku. Samozrejme lišiak ušiel preč, na nástrele ani kvapka, ani po jeho stopách. Hoci nerád, musel som priznať prehru a to na celej čiara, lebo to trvalo skoro mesiac, čo som s ním cez vábničku debatil a on mi skrytý odpovedal, ale neukázal sa. Proste mal navrch, vyhral,. Aj to sa stáva. Človek vtedy zistí, že predsa ten lišiak je v hore doma a my ľudia sme tam len hostia. Okrem toho aj keď nám obom išlo o jeho kožuch, jemu asi viacej .... :-)Zatiaľ si ho uchránil a má ho naozaj pekný. Ešte som tam bol asi dvakrát, trikrát, ale už sa ani neozval a ani som ho nevidel a tak som sa rozhodol zmeniť „lokál“ Pobral som sa ku štrkovisku, kde je krížom cez pole remízka a v nej posed. Dopredu je dobrý výhľad smerom ku Ipľu, vidieť aj dozadu na druhé pole, ale tam sú nejaké stromy, takže nie až tak dobre. Sedel som asi hodinku, dva krát som zavábil a sledoval som pole pred sebou, keď som sa pozrel cez plece a na tom druhom poli líška, ale už som ju zbadal keď išla do buriny. Potom síce prechádzala asi tak na 100 – 120 metrov z buriny ku remízke cez pole, ale zavadzal mi strom. Flintu som už mal pripravenú, ak sa nevyberie smerom ku dedine, tak možno pôjde hore remízkou ku mne, alebo ju prebehne krížom a vyjde na pole smerom ku Ipľu asi tak na 100 – 120 metrov, preto som si aj nechal zväčšenie na 7. O chvíľu na čisté miesto na kraj remízky asi tak 15 metrov odo mňa vyliezol tento lišiačik. Už sa mi nedalo ani zmeniť zväčšenie a tak som strieľal takým, ako som mal, keď som namieril, bol to iba veľký ryšavý fľak, ani som nestihol našnelerovať, len som potiahol do najhrubšieho, teda myslel som si. Lišiak ostal v ohni, ale na ľavej strane krku na rozhraní hrude mal vytrhnutý kus ako dlaň, preto som ho aj otočil a odfotil na ľavom boku. Priatelia, takto som ja teda túto sezónu líškaril, nič moc, ale to sa hádam časom zlepší, december mi „posral“ puškohľad a jeden mesiac som viac menej behal iba za jedným lišiakom, ktorý ma nakoniec aj tak „obabral“, ale aspoň sme si podebatili (poštekali) :-) Bol to pekný mesiac síce bez úlovku (okrem sojky) ale aj tak mi dal veľa krásnych zážitkov a na staré kolená aj veľa nových skúseností potvrdil mi to, čo som aj tak dávno tušil, že my ľudia sme v lese naozaj iba hostia a doma je tam zver a my musíme vynaložiť oveľa väčšie úsilie, aby sme ju prípadne prekabátili, ako ona na to, aby prekabátila nás za čo som Dianke a Hubertkovi veľmi vďačný. Lovu zdar ! zobraziť celý popis