popis: Včera sme absolvovali ďalšiu zaujímavú dohľadávku. Ráno o 7 mi zazvonil telef. a kamarát ma požiadal , či by som mu nešiel dohľadať diviaka. Strieľal deň pred tým o 17 hod.Z vysokého posedu strieľal na lončiaka , ten ho dostal do ...Včera sme absolvovali ďalšiu zaujímavú dohľadávku. Ráno o 7 mi zazvonil telef. a kamarát ma požiadal , či by som mu nešiel dohľadať diviaka. Strieľal deň pred tým o 17 hod.Z vysokého posedu strieľal na lončiaka , ten ho dostal do vetra tak ho strieľal zpredu na štich. Počul zasah gule a diviak sa otočil a zatiahol do húštiny. Na nástrele farbu nenašiel až po cca 50 m. ďalej nešiel. Pokúsil sa diviaka dohľadať ráno, ale farba skončila tak ohlásil mňa. Ja som mal nejaké pracovné povinnosti tak som mu prisľúbil, že prídem až poobede. O 14 hod sme boli na nástrele. Pes určil smer úniku , stopa bola zatiaľ bez farby. Po 50 m sme sa na stope začala objavovať farba. Spočiatku jej bolo celkom dosť. Išli sme popod elektr. vedenie do hrubej dubovej hory. Je dobrá úroda žaluďov aj diviakov majú v tom revíry hodne, tak hora bola poctivo preoraná. Pes bol ale zaľahnutý v remeni a stopu už mal dobre v nose. Napredovali sme rýchlo,aj keď bola stopa už stará. Postupne farba ubúdala ,ale aj tak aspoň každých 100 m kvapka alebo oterok .Zrazu pes zdvihol hlavu, pred nami sa postavil rudel danielov. Zostali sme stáť a nechali sme ich odbehnúť. Akar ich kľudne sledoval, keď zašli znova priložil nos k zemi a pokračoval. Stopa išla cez ležiská danielov, tam sme sa krátko pomotali a po chvíli znova sledoval stopu.Spred nosa mu vyskočil zajac kúsok pobehol a provokatívne zostal stáť. Keby bol Akar na voľno určite by ho prehnal , pretože vyštartoval po ňom ,ale som ho rázne okríkol a tak si ho viac nevšímal. Ešte raz nám stopu prešla črieda danielov. Takto sme sa dostali až k nejakému železnému plotu. Bol som v cudzom revíry a kamarát za mnou zaostal. Nevedel som o aký plot ide . Diviak pokračoval krajom plota, zjavne sa chcel dostať na druhú stranu.Odrazu sa železný plot zmenil na pletivový a vtom bola veľká diera. Pokračovali sme dnu tu sme sa ocitli na malej lúčke. Cez dieru chodilo zjavne veľa zvery, bol tam riadne vybehaný chodník , ktorý sa vo vnútri rozdeľoval na viacero ďalších.Po kolenách som prešiel cez veľký trnkový krík na malú lúčku. Tu sme sa motali, Akar v množstve stôp nemohol nájsť tú správnu.Nakoniec sme sa v miernych oblúkoch dostali až k hustému trnkovému porastu. Tu bol prechod dnu a na ňom kvapka farby. Volal som kamarátovi, kde je. Keď som mu vysvetlil , že kde som ja tak mi povedal, že sa nachádzame v stráženom objekte. Cítil som, že diviak už nebude ďaleko, tak som sa nechcel vrátiť. Po kolenách sme sa predierali húštinou. Bolo tam veľa ležovísk od diviakov, aj sa nejaké pred nami dvihli, len sme ich nevideli. Na moje prekvapenie diviak v trnkach nezaľahol,ale vyšiel do hory smeroval pod elektrické vedenie, čo viedlo krajom plota. Tu v nie vysokom podraste sa zrazu pred nami postavil a takým neistým krokom odbehol. Nestihol som vystreliť, tak som vypustil psa. Po chvíli ho dobehol a v tých hustých tŕnkach ho hlasito staval.Zavolal som na kamaráta a spolu sme išli za nimi. Dostať sa na ranu nebolo možné, stále sme ich pred sebou tlačili, tak som aj z obavy aby sa nedostali dolu pri strážené budovy rozhodol, že ich od spodu potlačíme a ak bude šťastie tak prejdu cez dieru v plote von z objektu.GPS ukazovalo , že sa dostali až pri plot a popri ňom pokračovali preč odo mňa. Boli už 500 m vzdialený. Vedel som, že pes už diviaka nepustí tak mi neostávalo nič iné len ísť za ním. Kamarát medzi tým išiel na vrátnicu a požiadal službukonajúcich o pomoc. Týmto by som sa im chcel za pomoc a ľudský prístup poďakovať. On spolu so straznou službou išli na aute a ja som sledoval psa popri plote. Vzdialenosť sa skracovala, sily dochádzali všetkým aktérom. GPS ukazuje vzdialenosť 50 m . Pred sebou mám dlhu rovinku a pod vedením je terén dobre vykosený ale psa ani diviaka nikde. Vtedy som si uvedomil,že sme každý na inej strane plotu.Ja vo vnútri a diviak so psom vonku.K diere v plote to bolo ďaleko tak som zavolal kamarátovi. Zišiel som od k plota dolu do doliny , kde som sa s stretol s ním aj s Sbs-karmi. Poďakoval som im za ústretovosť a dohodli sme sa , že ja pôjdem až na koniec doliny , kde by mala byť ďalšia diera v plote a on to autom obíde dookola. Medzi tým pes diviaka zastavil a hlásil ho na mieste. Trvalo hodnú chvíľu pokým som našiel východ von. Bola to len malá diera v železnom plote, kadiaľ diviaky chodia dnu. Prepchal som pušku na druhú stranu a ja som sa preplazil tiež, ešte že som z tých dohľadávok trochu pochudol.Pes bol odo mňa 850 m. Už som bol celý prepotený, pomaly sa začalo stmievať, ale chcel som to za každú cenu dokončiť.Ani neviem koľko to trvalo cez dolinu do kopca som sa konečne dostal až k ním. Akar hlásil diviaka už vyše 1.5 hod na mieste v hlbokom jarku. Pomaly som sa priblížil a divika som dostrelil. Pri obhliadke som zistil ,že mal prestrelenú zadnú nohu nad kolenom.Dostrelil som ho po 23 hod od nástrelu. Dlžka stopy 8,2 km z toho 2,5 km na remeni po ležisko. Kynologii zdar. zobraziť celý popis