popis: Chlapci rano 4:00 u mna. S kávou ? Jasné!!! Zazneli klasické piatkove večerné správy v telefóne. S plnou hlavou myšlienok líham do postele. 3:00 sa prebúdzam na nádherne chrápľavý ťahavý hlas jeleňa. Bola to len zvučka budíka,no v ...Chlapci rano 4:00 u mna. S kávou ? Jasné!!! Zazneli klasické piatkove večerné správy v telefóne. S plnou hlavou myšlienok líham do postele. 3:00 sa prebúdzam na nádherne chrápľavý ťahavý hlas jeleňa. Bola to len zvučka budíka,no v sekunde ho vypínam, jemným pohladením hľadkám kocúrika :) pre šťastie a vstávam z teplého pelieška. Za tmy si po ceste do kúpelne zbieram dopredu nachystané veci a do 17 min sedím v aute. Včas prichádzam na dohodnuté miesto a môj nos vetrí čerstvú kávu bijúcu sa s vôňou višňovej štrúdly. Dohadujeme si plán poľovačky a po krátkej debate vyrážame. Cestou sa postupne vysádzame. Za jemného šera vystupujem z auta rozmýšlajúc nad tým,či nášho kamoša sme usadili dobre a či mu tam príde nejaký kus vysokej. Pomaličky vychádzam z remízky. Na posed mi chýba ešte 25m a v diaľke pozorujem mladého osmačika. Chvíľku sa kocham mladíkom miznúcim v diaľke. Jemným mávnutím sa lúčim s jeleňom a pokračujem smerom ku posedu. Vychutnávam si nádherný východ slnka. Kde tu sa ukáže srnčia pasúca sa v posledných teplých lúčoch. Bzzz Bzzz. Zabzučala správa. Dnes je ale krásne ráno však? Áno ,tiež si to užívam plnými dúškami. Mirko by mohol streliť nejakú vysoku. To áno, mohol. To bola posledná správa od vedúceho skupiny . Chvíľka kľudu a ticha a naraz to začalo. Správa od vedúceho. Spartakus zospodu ide na vás veľký jeleň, zojdi z posedu a choď na koniec remízky. Mirka som poslal na druhú stranu, tak aby šiel buď na teba alebo na Mirka. OK ! Po 300m prichádzam na koniec remízky. A čo teraz ? Rozmýšľam nad tým. V sekunde mi pípla správa od vedúceho. Spartakus stratil som jeleňa z dohľadu asi zašiel do lesíka, ktorý je pred vami. Dobre, idem na kraj lesa, počkám ho. Vychádzam z úkrytu remízky s prikrčenou chôdzou a spolieham, že v tej tráve má nezbadá. So stúpajúcim adrenalínom v krvi si predstavujem jeleňa blížiaceho sa k nám. Na chvíľku sa zastavím, urobím pár hlbokých nádychov. Upieram pohľad do diaľky, či ho niekde nie je vidno, aby som ho zbadal prvý, no zatiaľ ho ešte nevidno. Robím pár krokov a v diaľke asi na 200m vidím niečo sa pohnúť. Opatrne zastavujem,prikrčený v tráve a rozoznávam čo sa tam pohlo. Bol to náš jeleň. Prikrčený som mu videl len konce parožia. Trošku som sa zodvihol, aby som sa na neho lepšie pozrel. Bol to nezabudnuteľný pohľad. Mrazivý a pri tom tak nádherný. Kývajúcim, dominantným, pomalým krokom naznačujúcim svoju majestátnosť a krásu sa blížil pomaly na nás. Ostal som zamrazene stáť. Je to sen ? V podvedomí sa pýtam sám seba. Snívanie ma rýchlo prechádza, keď jeleň nabral môj smer. Čo teraz ? Chcem aby ho Mirko strelil, chcem mu ho dopriať. Zodvihujem sa trošku vyššie, len tak aby ma jeleň videl. Svoj dominantný krok zastavuje hneď ako ma zbadal. Bol to pohľad z oči do očí. Biele hroty svietili na tmavom paroží. Neistým krokom jeleň naberá správny smer na kamaráta. Ja si s tlakom "300 na 200" sadám na zadok. Tlak mi pomaly klesá a ja sa ukľudňujem. Bol som v tú chvíľu naozaj rád, že sa mi podarilo ho nasmerovať. Moja radosť vydržala len 5 minút. Jeleň sa otočil a ide opäť smerom na mňa. Do frasa, čo teraz. Vyberám telefón z vrecka a volám kamarátovi. Halo bratku, ako ho máš ďaleko ? Asi na 500m. Fuuu, to je ďaleko. Odpovedal som mu. Spartakus, strieľaj. Reaguje na moju otázku. OK. Tak idem nato a zložil som telefón. V pokľaku kontrolujem jeleňa, pozadie a pozíciu kamaráta. Je to všetko ok. Vkladám pušku do ramena a pripravujem sa na streľbu. Tráva je príliš vysoká a z jeleňa vidím v puškohľade len krk a hlavu. Tlak sa mi dvíha ešte vyššie, pretože si začínam uvedomovať, že musím strieľať z voľnej ruky. Diaľkomerom merám vzdialenosť 179m. Nastavujem variabil na 12ku a zapínam svetelný bod. Vstávam z trávy siahajúcej po pás s dlhým nádychom a výdychom. Jeleň zastavuje bokom ku mne a hlavou vytočenou na mňa. Ťahám mu kríž pomaly po prednej nohe a zastavujem ho na lopatke. Bum. Guľa vyletela z ústi hlavne. Plesk. Jeleň značí ranu v doprovode ozveny lapnutia. Padá k zemi. V poslednej chvíli vykrýva krok a rozbieha sa na koniec lúky. Jeleňa po 50m strácam z dohľadu a preto vyťahujem telefón a vytáčam kamoša. Vidíš ho? Hej! Uteká dole lúkou. Štartujem nohy a rozbieham sa smerom za ním po tej ceste, po ktorej som ráno za ním šiel. V behu zo seba zhadzujem fleecku, ďalekohľad a šprintujem na priesek v remizke. Po olympijskom výkone vybieham z remízky, aby som môjho jeleňa zbadal. A veru zbadal som ho ako na 120m predomnou spomaľuje svoj krok a pomaly skláňa hlavu, až ju zapichuje do zeme a padá rovnako ako aj ja. Spadol som do kolien so slzou v kútiku, že čo si to pre mňa Diana nachystala. Po krátkom rozdýchaní som si šiel pozbierať všetky svoje veci. Zhruba po 15min prichádzam ako posledný. Vzdávam úctu jeleňovi a prijímam gratulácie od parťákov. Bola to sobota ako žiadna iná. Úžasný deň s perfektnými ľuďmi. Ďakujem vám chlapci, že ste tam boli somnou aj tým, ktorý na nás mysleli. To bude asi všetko, čo som vám chcel porozprávať. Lovu zdar. zobraziť celý popis