popis: Ráno mi zavolal kamarát, že strieľal na jelenicu a potrebuje ju dohľadať. Z daľšieho dohovoru som zistil, že strieľal na krk, jelenica farbí a išla s celou čriedou preč. Vedel som , že rana je zlá a dohľadávanie bude náročné. Vzh...Ráno mi zavolal kamarát, že strieľal na jelenicu a potrebuje ju dohľadať. Z daľšieho dohovoru som zistil, že strieľal na krk, jelenica farbí a išla s celou čriedou preč. Vedel som , že rana je zlá a dohľadávanie bude náročné. Vzhľadom na ranu sme sa dohodli, že bude lepšie nechať ju zaľahnúť a začať až keď prídem z práce. O 13 hod sme sa stretli na dohovorenom mieste. Nasmeroval ma na pofarbenú stopu, ktorú pes už z diaľky cítil , lebo sme išli po vetre. Vynuloval som GPS. Pes zaľahol do remeňa a sledovali sme celkom dobre farbenú stopu. Takto sme išli asi 300 m stopa smerovala do kopca do malej vyrastenej smerečiny. Farby postupne ubúdalo. Ako sme prichádzali do smrečiny pred nami sa zvihlo približne 20 kusov holej. Pes ich zaregistroval a vysokým nosom za ťahal za nimi. Overili sme ležiská aj prechod kadiaľ unikali, nenašli sme žiadnu farbu. Vrátili sme sa na stopu pred smrečinou. Tá sa na začiatku smrečiny stočila a smerovala prudko do kopca. Farba bola už len každých 80-100 m. Takto sme sa dostali až nahrebeň. Od nastrelu to bolo 3,5 km. Po hrebeni sme v oblukoch došli až do rozľahlej mladiny, kde robievame spoločné poľovačky. Bývajú tu zaľahnuté diviaky aj vysoká. Po mladine sa išlo ťažko so psom na remeni , ale sledoval stále stopu aj keď už bez farby.Myslel som, že kus v nej ostane zaľahnutý. Aj sa pred nami dvihla vysoká, ale pes si ju len všímol a s nosom pri zemi išiel ďalej. Na moje prekvapenie sme znova vyšli z mladiny a cez bukový nálet vysoky nad kolená sme smerovali za hrebeň do susedného revíru. Hranicu tvorí na kuse lesná cesta, ktorou ťahaju drevo. Už dlho som nevidel žiadnu farbu, ale pes išiel pomaličky po stope overoval prechody a tak sme sa dostali až pri tú cestu.Tam na moju veľku radosť som našiel kvapku vodovej farby. No tu ako keby uťal. Za cestou boli dve veľké kaluže načerstvo vyváľané od zvery. Tu sme sa motali v okruhu cca 50 m asi 20 min. Strácal som nádej na úspech . Zrazu psik znova chytil stopu a pomaly pokračoval mierne dolu kopcom. Po niekoľkých metroch som našiel znova farbu.Smerovali sme k daľšej huštine už som stopu ani nesledoval pozeral som v riedkej hore okolo seba a vtom som zbadal pod nami asi na vzdialenost 80 m ležať v niskom podraste jelenicu s odstrelenou čeľusťou. Pes ju ešte nevidel. Dal som ho sadnúť a snažil som sa ju dostreliť. Keďže ležala nedalo sa inak len znovu na krk.Držal som psa za remeň, pretože už ju zbadal a bál som sa aby ju nedvihol. Po rane jelenica vyskočila tak som opakoval ranu tentokrát už na komoru. Rozbehla sa prudkým kopcom dolu. Vypustil som Akara ten ju dobehol a za stehná ju strhol na zem. Padli na cestu. Pokiaľ som prišiel k ním jelenica zhasla. Od nasadenia na stopu sme prešli presne 5650 m. Bol som mokrí ako myš , ale neskutočne rád , že sa nám podarilo jelenicu dohľadať a skončiť jej utrpenie. Doprial by som každemu, ten smutný pohľad ako od bolesti vysilená zver leží s odstrelenou čeľusťou a verím, že by si potom rozmyslel či bude strieľať na hlavu lebo krk. Lovu zdar. zobraziť celý popis