popis: Pred časom, sa v jednom poľovníckom časopise objavil článok, v ktorom autor porovnával kvalitu mäsa zo zvierat chovaných na farmách a diviny. Porovnávanie vyšlo samozrejme lepšie v prospech diviny. V podstate aj bez takéhoto porovnávan...Pred časom, sa v jednom poľovníckom časopise objavil článok, v ktorom autor porovnával kvalitu mäsa zo zvierat chovaných na farmách a diviny. Porovnávanie vyšlo samozrejme lepšie v prospech diviny. V podstate aj bez takéhoto porovnávania poľovníci vedia, že divina je kvalitnejšie mäso. Aj z tohto dôvodu sa snažím, podľa možnosti, zásobiť rodinu kvalitnejším mäsom, teda divinou. Mäso z farmových chovov, predávané v rôznych reťazcoch, často krát mrazené, podľa dostupných informácií aj viac krát prebaľované, nechávam iným. Náš revír poskytuje možnosť lovu srnčej zveri, diviakov a jelenej zveri. Z pernatej je to zasa kačica divá. Úlohu, zabezpečiť dostatok kvalitného mäsa som začal plniť v polovične júna, kedy som ulovil srnca a neskôr prišiel na rad diviačik. Zostávalo mi z raticovej zveri zadovážiť už len nejakú jeleninu. Vlani sme s Mirom z posedu na Nivách ulovili v jeden večer jelenicu a jelenča. Aj tento rok sa na Nivách zdržiavala črieda vysokej. „Nebudeme špekulovať a pôjdeme opáčiť tie kusy na Nivách“, navrhuje Miro. Nemám výhrady. Je tu dobrý posed a je to aj blízko, nenarobíme sa pri ťahaní. V pondelok jemne mrholilo ale to nás neodradilo. Posadili sme sa na posed a čakali súmrak. Päť kusov vysokej vyšlo ešte za vidna, ale boli pomerne ďaleko. Bol medzi nimi aj chovný ročný jeleň. Črieda sa popásajúc pomaly blížila k posedu. Ďalších päť kusov vyšlo priamo nad posedom. Aj tu bol jeleň, ale tento bol mohutnejší. Na konci kmeňov sa dali rozoznať koruny. I postava svedčila o staršom jeleňovi. Ja, s mojou jednotkou a dvojkou v povolenke na lov, som si ho mohol len obzrieť. Počasie nám neprialo. Začalo pršať hustejšie. Prvá črieda sa priblížila k posedu na 70 m. Ideálna pozícia na výstrel. Nevystrelil som však. Akosi som nemal chuť zmoknúť a nazbierať si zasa nejakú chorobu. Už pre tento rok stačilo. Ďalšiu vychádzku sme absolvovali v stredu. Jeden jeleň aj to naďaleko nás veľmi nepotešil. Vytrvalosť divinu prináša a tak sme vo štvrtok zasadli na posed znovu. „Necítiš ovce?“, pýtam sa Mira. „Zasa zasmradili lúku, ale nie je to tak moc cítiť, dobre popršalo“, pritakáva Miro. „Snáď to vysokej nebude moc vadiť“, nestrácam nádej. Ešte za vidna vyšiel jeleň, ale ďaleko nedalo sa prečítať čo má na hlave. Zbadali sme aj dve túlavé mačky, ale tie tiež neboli na dobrú ranu. Však aj ich čas príde.... Svetla pomaly ubúdalo a lúka zívala prázdnotou. Prasknutie konárika v kroví nad posedom nás obidvoch takmer naraz našponovalo. „Vysoká vychádza priamo pred nami“, prvý ju zbadal Miro. Jelenička vytúpila z krytu, ale nechcelo sa jej vyjsť na lúku. I keď zelenej trávy bolo dostatok, obhrýzala konáre liesok. „Asi jej fakt vadí ovčí zápach“, mudrujem. Po pár minútach sa predsa len rozhodla skúsiť pole s osiatou ďatelinou, ktoré sme mali za chrbtom. Pobehla doprostred lúky a zastala vo vzdialenosti asi 60-70 m. Niečo sa jej znepáčilo. Bola otočená šikmo k posedu a hľadela akoby na nás. Bolo málo svetla a my sme boli schovaní v tieni posedu – nemohla nás vidieť. Nechcel som poškodiť mäsko. Strela by chytila lopatku a určite aj stehno. Tak som radšej nevystrelil. Z ničoho nič sa rozbehla od posedu a znovu zastala vo vzdialenosti 100 m, opäť pozerajúc smerom k posedu. Tento krát otočená pekne bokom. Tento jej presun som sledoval v puškohľade. Akonáhle zastala, položil som jej bodku na komoru a vystrelil. Jelenička zostala v ohni. Po chvíli čakania sme sa pobrali k jeleničke. Strela jej zlomila chrbticu tesne za lopatkou. Lístie z listnáčov už opadlo, ihličnan nikde v okolí, tak sme jej poslednú poctu vzdali zoschnutými kvetmi divej rasce. A môže prísť zima, rodina má zabezpečený dostatok kvalitného mäsa. Ako som si zadovážil Nivu Miro zlenivel. Inokedy by už utekal domov po káru, teraz sa však ošíval. „A nepôjdeš po auto? Lepšie sa nám bude z vozíka vešať na háky“, úkoluje ma. No čo už s ním, má už svoje roky a tej káry sa už naťahal statočne. Bez reptania vyrážam domov po auto a vozík. A je to aj rýchlejšie ako tlačenie káry. Zostalo nám viac času na uctenie si úlovku..... zobraziť celý popis