popis: Ako začať? Hádam len tak ako sa to všetko zbehlo a udialo. No na začiatok musím napísať! Stretnutí z medveďmi som zažil viac než dosť, v starom združení som držal rekord keď roku pána 1997 som na kukuričnisku na „Trúbach“ nar�...Ako začať? Hádam len tak ako sa to všetko zbehlo a udialo. No na začiatok musím napísať! Stretnutí z medveďmi som zažil viac než dosť, v starom združení som držal rekord keď roku pána 1997 som na kukuričnisku na „Trúbach“ narátal 14ks. Môj doteraz najkritickejší som zažil asi tak rok potom keď počas splnu som sedel pri košariskách po ovciach kde chodili diviaky prerývať práve tie. Medveď mi prišiel za chrbát tak potichu že až keď som počul jeho sfučanie a zbadal ho, stál ani nie 10m odo mňa za chrbtom. Ale to nie je tento príbeh!! Tak a prečo som napísal že doteraz najkritickejší, lebo ten posledný čo sa mi udial ho prekonal. Sedím na posede, a pomaly tak ako deň končí , „ladím svoje zmysli“ a vnímam zvuky lesa. Za chrbtom počujem šuchot suchého lístia ktorý sa rýchlo približuje. Po pravej strane vybieha na lúku srna, ani sa len nezastaví a prebehne ju tak rýchlo že si myslím že ju niečo loví. Nestihnem domyslieť ani to čo za predátora ju naháňa , keď v jej stope beží priamo za ňou srnec. Teraz 30.8. že by, ešte? A veru že áno! Ešte jedno kolo po lúke a miznú v hore. Tak sa trochu pomrvím na posede trochu sa povystieram a čakám ďalej. Približne o 19,00hod počujem pohyb a šuchot lístia v náprotivnej strane lúky v hore. No už podľa zvuku a opatrného pohybu usudzujem že je to niečo väčšie, pohybuje sa to krajom hory ale nevychádza na lúku. Nastalo ticho, ja ďalekohľadom prehľadávam kraj hory. Ani nie po piatich minútach ticha vychádza diviak a smeruje na krmovisko. Tak si ho obzerám ďalekohľadom , nezdá sa mi jeho pohyb kríva na prednú nohu aj zadné nohy ho nejak nepočúvajú. Zadok ako by za ním nestačil. Je to kanček, vidím aj „naškerené gamby“ . Zvažujem a posudzujem nie je veľký skôr by som povedal že lanštiak. Vymieňam ďalekohľad za „flintu“ , čakám na to kedy sa otočí ale nejako sa mu nechce. Po chvíli krútenia na krmovisku, zrazu dvíha hlavu, odbieha, ale ostáva stáť pár metrov od hory, očividne znervóznel , istí a fučí. Tak teraz! Padá rana a s ňou aj diviak, prebíjam, držím si ho v puškohlade, posledné záchvevy a jeho púť je na konci. Pozerám na mobil 19,21hod. Pobalím veci do ruksaku a schádzam z posedu, idem si pozrieť diviaka. Prichádzam k nemu a obzerám si ho ,rana, sedí na krku. Vyťahujem mobil a urobím pár foto na mieste zhasnutia. Viac som nestihol!!!!! A v tom to začalo moje najkritickejšie stretnutie s medveďom. Najprv ,ani nie 20 metrov odo mňa zbadám pohyb ,čierna guľka sa teperí po lúke smerom ku mne. Guľovnica ide do pleca „ kurva!“ je to medvieďa! Z hrdla sa mi derie hlasná otázka, zvolanie, Hej a ty čo tu robíš!!! No a je to tu!! Prišla sa mi predstaviť aj mama, ten rev mi rezonuje v ušiach ešte aj teraz a o zimomriavkach ani nehovorím. Cúvam od nich, diviak nediviak ostáva tam , ja cúvam. No a samozrejme nohy sa zapletú a ja sa suniem na zadok to medvedica už stojí na dvoch nohách a mrmle. Ona mrle a reve ja kričím ale ona po svojom ja po svojom. Nerozumieme si! Uvedomujem si , to to nie je dobré, ide po mne, približuje sa !! Tak ako som sedel pálim do vzduchu a hneď prebíjam. Ozvena výstrelu ešte dlho znie. Medvedica sa zarazí, otáča a smeruje do hory, medvieďa už nevidím, vstávam, už ani sám sebe nerozumiem čo kričím ,ale putuje za ňou ešte pár „štipľavých nadávok“ . Stále ju počujem ako nespokojne mrmle a ja ešte stále zovieram guľovnicu v rukách a už menej intenzívne niečo blabocem . Mám sucho v krku a zovreté hrdlo ale už je pokoj a ja sa cítim ako by som práve vyšiel z bazénu, mokrý, spotený. Ako ľahko sa dá vypotiť aj bez sauny. Ale takýmto spôsobom stačí len raz!!!!! Zážitok so šťastným koncom, a naozaj šťastným . Čo nakoniec napísať , k autu som stúpal rýchlo, a to nakladanie tiež bol adrenalín. Chápete?! Asi tak po stom „prehratí“ si situácie sa mi skladajú obrázky a ja to uzatvorím asi takto. Diviak bol zranený staré zranenie pravdepodobne po zrážke z autom, pár zlomených rebier, zadná noha zlomená, predná noha neviem ale asi tiež poranená. Zlomený vrchný kel. Zranenia boli zahojené, ale podľa váhy kanček mal problémy s pohybom a zo zháňaním si potravy. Medvedica si ho možno našla, sledovala ho, išla za ním a čakala na príležitosť, alebo možno smerovala na krmovisko a ja som bol tam aj s čerstvým mäsom. Tak sa končí príbeh a zážitok ktorý ostane navždy v spomienkach, skúšku nervov som úspešne zložil!!! LESU a LOVU ZDAR!!!! zobraziť celý popis