popis: Polovačka s Bibikom ml. a naše spoločné prasiatko. 10.8.2017 ŠTVRTOK Moj syn už chodieva so mnou na poľovačky, ale akosi sa nám spolu nedarilo. Bu...Polovačka s Bibikom ml. a naše spoločné prasiatko. 10.8.2017 ŠTVRTOK Moj syn už chodieva so mnou na poľovačky, ale akosi sa nám spolu nedarilo. Buď bol zlý vietor, alebo odskočili, alebo je toho viac. V stredu poobede u nás začali kosiť tu hnusnú burinu menom Pesterec , strašná to rastlina neprajem nikomu do toho vôjsť. Vo štvrtok idem z práce a vidím pole pokosené. Doma stretnem suseda a vraví, že bol pri kosení a bolo tam veľa diviakov. Ja som sa už nevedel dočkať kedy to už pokosia, lebo tam na tom poli je dobrá aktivita rôznej zveri. Niečo som ešte porobil doma na dvore, povenoval sa rodinke potom aj bf. Kiare spod Hýľa. Keď som sa začal obliekať do lesa Bibik ml. mi vraví, že chce ísť ťiež. Dobre obleč sa ale nie veľa, je teplo. Nachystal pukance, vodu, aby sme vydržali do polnoci. Sadneme na posed okolo 20 15 v tom vidím prichadzať aj kamárata. Sadol si na posed cca 500m ďalej. Netrvalo dlho a oproti kamarátovi vyšli na strnisko zo 14 ks rôznej veľkosti diviaky. Netrvalo dlho a padla rana. Všetko sa rozutekalo preč, nič neostalo na poli. Po 10min. sa šiel pozrieť na nástrel, ale nič nenasvedčovalo k tomu, že sa trafil. Aj to sa stane. Voláme spolu, že pôjde ráno pozrieť aj so psom. No pomaličky sa hádam dostanem aj k tomu nášmu spoločnému prasiatku. Keď už šiel kamarát preč ostali sme sami na poli. Približne po 15 min prišli 2 diviaky ale moc ďaleko. Potom prišla vysoká ku posedu na 30m, aj sa krásne dalo ale sú medzi nimi viaceré špicáky a nechcel som spraviť problém, že odlovím jelienka namiesto šmolky. Vysoká ide preč. Asi o pol hod. prichádzajú diviaky cca 10ks. Pomaličky pasúci idú tak na 80m. Kukám sú tam aj lanštiaky, aj svinky, aj prasiatka rôznej veľkosti. Rozhodujem sa pre cca 15 kg prasiatko. Čakám kedy sa zastavia, teraz postoja a „pác!“ všetko sa rozbehne do lesa a vidím, ako jedno prasiatko ide kúsok inde ako ostatné. Stále stojí a pobieha. Ale nedalo sa mi už strielať, tak schádzame z poseda. Liborkovi Bibikovi dám svetlo prichádzame ku nástrelu a v tom Liborko vraví: „Otco tam je!“ osvietil prasiatko a ja som založil do pleca a pác. Prasiatko spravilo 2 kroky a spadlo. Liborko mal takú radosť, že sa nám konečne podarilo niečo spolu uloviť. Ale ako to chodí, tak sa na chvíločku zhaslo svetlo a keď sme rozsvietili stratil som pohľad, kde padlo. Beháme kolo neho 20 min. a nie a nie ho nájsť. Liborko mi vraví: „Aha, tu je!“ Pokukáme sa naň a vravím Liborkovi: „Idem pozrieť to misto, ako som strieľal prvý krát.“ Ako hľadám márne hľadám, nástrel nenachádzam. Krúžim hľadám vpravo-vľavo, ale nič až zrazu kvapka. Poriadne sa zameriavam kade to ide, dostal som sa až na nástrel, na začiatok. Tak sa pomaličky vraciam po stope, ktorá ma privádza k prasiatku, čo sme už dostrelili. Takže zo mňa opadol stres z toho, že som niečo postrelil. Ďakujem vám hory lesy a všetci svätý za peknú poľovačku s Liborkom Bibikom. Lovu Zdar..... zobraziť celý popis