popis: Ticho večera preťal výstrel ktorý ukončil nádherné chvíle strávené na love výstrel v hodine  dvanástej a kúsok za  nástrelom ležal maldý ale rovnocenný súper ktorý nám pripravil veľa krásnych polovnických chvíľ a zážitkov...Ticho večera preťal výstrel ktorý ukončil nádherné chvíle strávené na love výstrel v hodine  dvanástej a kúsok za  nástrelom ležal maldý ale rovnocenný súper ktorý nám pripravil veľa krásnych polovnických chvíľ a zážitkov a až do konca sme boli plný očakávaní ďakujeme Diana a Sv A Hubert Lovu Zdar!..............Keď som na začiatku júna dostal do rúk povolenku na srnca s platnosťou do 31.7.2017 povedal som si času dosť niet sa kde ponáhľať ale čas neúprosne bežal a ja nie a nie dostať na mušku jednotku srnca. Jedného som aj mal asi trikrát som sa ku nemu dostal ale bol to srnec na hranici chovnosti,tak som ho samozrejme nechal ísť.No a je tu 26 júl a srnec si stále ešte behá po lesoch a poliach a mňa sa začína zmocnovať mierna nervozita. Zameral som sa na miesto na ktorom brat videl jedného srnčeka , no pre veľkú vzdialenosť si ním nebol sto percent istý.   Ale keď v týchto miestach videl podobného srnca aj otec a ešte jeden kandidát tak som sa rozhodol posledných päť vychádzok zamerať na toto miesto. Je to veľká lúka na  jej kraji stojí vysoká sedačka a tá sa stane mojím útočiskom. Stredu večer si ukrajujem jednu s piatich vychádzok no na lúku vyšla len jedna srna a jeden zajac... Nie moc sľubný začiatok. Zo stredy na štvrtok sa mi nespalo najlepšie stále som sa prevaloval a s postele som vyšiel už desať minút po tretej , v kľude som sa naraňajkovať,umyl a vypil kávu a keď sa na oblohe ukázal prvý náznak brieždenia zabuchol som za sebou dvere domu a vyšiel za ďalšími zážitkami. Cestou autom na vysielač som videl pár kusov vysokej ,diviačicu z prasatami a jednu srnu. Auto som odstavil asi 100metrov od posedu noc pomaličky začínal striedať deň. Pri vyberaní vecí z auta som si všimol kus srnčieho pasúci sa po horizonte ďalekohľad mi priblížil srnca , no minimálne dvojku tak som mu moc pozornosti nevenoval a potichu vykračujem smerom ku posedu dostávam sa ku nemu bez toho aby mi niečo odskočili tak som spokojný. Netrvalo dlho a na lúke sa objaví ďalší kus srnčieho. Ešte nie je úplne vidno a vzdialenosť je priveľká ale niečo sa mi medzi jeho ušami nezdá. Ako postupne svetla pribúda som si na sto percent istý ,,Je to ON'' srnček z tenučkími parožkami asi tak 7-8cm dlhími len tá vzdialenosť je to určite cez 200metrov a ja si na túto vzdialenosť netrúfam vystreliť. A srnec sa stále pase smerom odo mňa. Onedlho som spozoroval ďalšie dva kusy srnčieho je to srna zo srnčatom , srnček sa ku ním tiež pridáva. Vyťahujem z vačku vabničku a pár krát písknem hlasom srny , srnec bez väčšieho záujmu zdvihne hlavu ale hneť ju aj dáva dole a pasie sa ďalej. Na ďalšie pískanie nereaguje. Skúšam teda hlas srnčata na čo srna hneď reaguje a beží šikmo ku mne srnča ju nasleduje no ja čakám márne že aj srnec sa zanimi poberie. Moje stanovisko míňajú tak na sto metrov škoda že aj ten rohačik sa za nimi nepobral. Srnec sa pasol po horizonte smerom hore ku polu z jačmeňom. Dlho som sa rozhodoval či ho mám skúsiť našulať... Nakoniec som to nevydržal a leziem dolu s posedu, robím malí oblúčik a proti vetru sa mu snažím nadísť v predpokladanom smere jeho pohybu. Dostávam sa do miest kde si asi myslím že by mohol prechádzať ,stojím na poľnej ceste medzi lúkou na ktorej sa pásol a jačmenom. Ešte chcem ísť kúsok ďalej no vtom ma pristavuje mierni šuchot a akési spištanie. Oproti mne po ceste naháňa srnec srnu... Bežia ku mne už sú tak na tridsať krokov... Kurva to neženie srnu ale môjho srnca flinta ide dole z pleca ale mám smolu malý srnec preskakuje cestu a beží smerom na posed z ktorého som ja somár pred chvíľou zliezol škoda mohol byť môj... väčší srnec zastavuje a provokačne sa mi vyblatoval... Tak som si ho v rýchlosti pozrel bol to asi 4-5ročný vydlák alebo nepravidelný šestorák. No dlho som sa naňho nepozeral ale vybral som sa v smere úniku mojej jednotky no akosi som tušil že je to už márne. Pomaly som prešiel celú lúku v strednej časti sa pásla srna z dvoma srnčatami a ešte jedna čiplenka je 6:10 a ja pomaličky cúvam aby som nevyplašil pasúce sa srny a idem sa ešte pozrieť na zadné lúky kde sa pase tiež jedna srna a úplne vzadu zaťahoval jeden kus vysokej. Je za desať sedem a ja idem domov večer pôjdeme všetci traja a poriadne to tam zastaneme  hádam sa to už podarí. Je večer a my už pred siedmov sedíme na svojich stanoviskách. No až do príchodu šera som nevidel nič až na jednu srnu a jedného zajaca. Niečo po deviatej mi brat píše správu že má toho srnca ale veľmi ďaleko tak dlho nerozmýšľam a idem sa ho skúsiť našúlat. Podarilo sa mi prísť na miesto kde sa mal pásť ale nie a nie ho objaviť , tak som podišiel ešte kúsok no vtom na niečo prinútilo obzrieť sa . Stál tam a pozeral sa na mňa. Nebol ďalej ako 30metrov. Kontrolujem ďalekohľadom či je to on. No flintu už zdvihnúť nestíham a srnec mi mizne v tieni lesa. Tak a tretia z vychádzok je zanami. Ale kruh sa začína uzatvárať, už viem kde má stanovisko. A ak ho ráno nezastihnem na ceste z paše tak  ho večer počkám v mieste kde dnes vyšiel. Je ráno 28.7. O štvrtej vyrážame z otcom z domu. Otec ide na železný posed a ja opäť na sedačku keď by sa srnec vracal po medzi nás  aspoň jeden by ho mal mať na dostrel. Pomaličky sa brieždi a ja pred sebou  rozoznávam siluety troch kusov srnčieho. Jeden z nich zašiel bez toho aby som ho rozoznal ešte po tme a ďalšie dva sa kľude pásli. S pribúdajúcim svetlom zisťujem že sa jedná o môjho srnca a pod ním sa pase jedna srna. Už je celkom vidno a srnec sa pase asi tak 150 metrov od sedačky no bohužiaľ je na horizonte pár krát som si naňho aj namieril, vzdialenosť by aj bola no horizont mi nedovoľoval  vystreliť. Chvíľkami sa ma zmocnovala aj mierna triaška ale podarilo sa mi nad ňou zvíťaziť. A začalo mi svitať na lepšie časy srnec začal naberať správni smer ,,ešte tak 15-20metrov a dostane sa pod kopec a ja budem mať konečne šancu na výstrel" prebieha mi hlavou. No človek mieni Pán Boh mení a v diaľke počujem písknut srnu srnec ako na potvoru zdvíha hlavu a takmer v sekunde beží smerom z ktorého sa ozvalo písknutie. Beží presne na otca no márne čakám ranu.. Nestalo sa tak o chvíľu sa aj dozvedám prečo. Otcovi vyšiel na lúku iný srnec na ktorého zapískal ,,to bola tá moja srna" Srnec mu pekne pribehol no čo čert nechcel na vabničku pribehol aj ten malý srnec a oba srnce sa stretli na ceste... Samozrejme starý ho hneď zapral preč. Tak nejako sa skončila ranná vychádzka. Všetko alebo nič večer ho budem čakať na horúcom mieste brat z otcom pôjdu na železný posed a strýko na ešte jeden vzdialenejší posed na tom istom poli. Ešte som sa pýtal manželky Zuzky či by snami nešla že by nám možno šťastie priniesla tá z radosťou súhlasila. Chcel som ísť trochu skôr len som sa trošku viac zdržal pri kosení a z domu sa nám podarilo vyraziť okolo pol siedmej. Ostatný sa ešte len chystali. No príchod na naše dnešné stanovisko bolo ako zo zlého filmu. Srnec už bol vypasený na lúke kúsok od posedu na ktorý pôjde otec z bratom. Prichádzajúce auto si hneď všimol a pozeral sa smerom ku nám. Zuzana sa má pýta čo budem robiť a ja jej hneď odpovedám že strieľať a už sa aj naťahujem pre flintu ktorá je uložená v púzdre vzadu za sedačkami.. No srnec samozrejme nečakal kým si ju vytiahnem a znovu nám mizne z dohľadu. No nič hádam ešte víde zaparkujeme auto do lesa a v tichosti lezieme na korbu ešte si prichystám streleckú  palicu a môžme čakať. Medzim prichádza na posed aj otec z bratom ešte sa mávnutím pozdravíme a už len v tichosti čakáme či sa ešte raz objaví. Dlho sa nič nedialo a mňa dosť tlačil zips na bunde na ktorej som sedel tak som sa len mierne nadvihol aby som dal tú bundu spod zadku preč boli to možno dve sekundy no keď som si sadol speť skoro ma šľak trafil asi na šesťdesiat metrov trčí zo steny lesa srnčia hlava a samozrejme sa pozerá priamo na nás znovu zašiel a ja som si pekne zahrešil keby som sa nebol pohol keby. Prešlo  tak 15 minút a znovu som ho zbadal vychádza z lesa z traktorovej cesty asi tak na 20krokov šepkám Zuzane nech sa nehýbe odistujem flintu a pokladám si ju na trojnožku srnec zastal za jediním hrabom ktorí nám bránil vo výhľade. Niečo sa mu nezdá znovu zašiel. Nenebol mi súdený hovorím si. A už sa pomaly lúčim z nádejou že srnca ešte dnes uvidím a ráno odchádzame na týždeň do práce takže povoleka by mi už prepadla. Neuveriteľné sa stáva skutočnosťou medzi mnou a posedom na ktorom sedí otec z bratom som spozoroval kus srnčieho bol tam on a pásol sa smerom ku chlapom. Veľmi som sa zaradoval že sa nám ho predsa nakoniec možno podarí uloviť. Srnec sa kľudne popásal a my sme stále očakávali kedy konečne padne rana... Svetlo sa rýchlo traťilo keď v tomto konečne.......... zobraziť celý popis