popis: Posledné roky sme sa viacerí venovali líškam intenzívnejšie ako voľakedy. I mne sa darilo celkom slušne. Posledné roky som v priemere lovil 7-8 líšok ročne. Tento rok som sa však akosi zasekol. Bol tu júl a žiadna ulovená líška. Keb...Posledné roky sme sa viacerí venovali líškam intenzívnejšie ako voľakedy. I mne sa darilo celkom slušne. Posledné roky som v priemere lovil 7-8 líšok ročne. Tento rok som sa však akosi zasekol. Bol tu júl a žiadna ulovená líška. Kebyže len neulovená, ale bol problém líšku čo i len zazrieť. „Kde sa len môžu túlať“, začínam debatu sediac začiatkom leta na posede a hľadiac na prázdnu pokosenú lúku. „Čo sa čuduješ, veď si ich všetky vystrieľal“, kontruje Miro. „Je pravdou, že sme ich poriadne preriedili, ale líška sa lovom vykynožiť jednoducho nedá. I na snehu sme videli stopy, aj mrchovisko je pravidelne vyprázdnené, musia tu byť“, nedám sa. Nič mi to však nie je platné, líšky nikde. Vrcholiace leto je časom dovoleniek, tak poľovačka išla bokom. Ale po návrate z dovolenky mi nedalo a hneď na tretí deň ráno som vybehol za dedinu. O štvrtej som už sedel na posede a kontroloval lúku. Pár kusov vysokej sa popásalo na mládzi. Za dolinkou vpravo vo svahu, ktorý starý ľudia volajú Sakalášovom, sa pásla jelenička s teliatkom. Tak som sa kochal. Aby mi krk nestŕpol pozrel som aj na druhú stranu a čo nevidím, priamo popred posed asi na 30 m klusá líška s tlamou plnou hlodavcov. Muselo sa jej ťažko dýchať cez plnú tlamu. Chvosty jej trčali na obidve strany ako fúzy. Aby som ju spomalil tak som cmukol a súčasne bral flintu do rúk. Spomalila len na kratučkú chvíľu a pokračovala v klusee ďalej. Na broky to už nebolo tak som zamieril pred hlavu 5,6-kou a vystrelil. Muselo jej poriadne okolo uší zahvízdať, lebo všetky chvosty popadali na zem a zmizla v blízkom poraste. „Tak mi treba, načo som sa dal vyprovokovať na neistú ranu“, nadávam si v duchu. Asi to bolo tým, že ešte nemáme odovzdanú ani jednu líšku na prebiehajúci monitoring a možno aj preto, že som líšku dávno nevidel. Dal som si dva dni pauzu, pre pokoj v rodine a aj kvôli počasiu, a opäť sme skúsili šťastie, tento raz na Vrch kraji. Cez prázdniny je táto lokalita cieľom vychádzok mnohých turistov. A hlavne hlučných turistov. Keďže sme známou lokalitou s bohatým výskytom medveďov a turista je poväčšine bojazlivý, tak sa posmeľuje vykrikovaním, pískaním a iným hlukom. Až tesne pred zotmením sa situácia upokojila. O pol deviatej z krovia pred posedom vyšla líška. „Miro líška, daj valček“, berúc do ruky guľabrok súrim Mira. Molitanový valček kladiem na rám okna, položím naň flintu a už v puškohľade hľadám líštičku pri trse žihľavy, za ktorým sa zatavila. Na brok to je ďaleko, tak naťahujem napináčik a čakám kým sa líštička ukáže a natočí bokom. Chvíľu to trvalo, ale nakoniec pekne ukázala lopatku. 5,6x52R ju zrazila k zemi a líštička už nevstala. Popriali sme si lovu zdar a keďže večer bol ešte mladý, povedali sme si že počkáme. Nečakali sme dlho. Slabých 15 minút a z tej istej strany vybehla druhá líška. Miro určite neveril, že by sme po dlhom čase mali také šťastie a valček schoval do ruksaka. Líška mierila k tej ulovenej. Nevedel som ako zareaguje, preto som namieril len tak cez ruku a vystrelil v momente, keď sa líška skláňala k svojmu nebohému súkmeňovcovi. Rana na chrbticu ju zlomila, urobila pár kotrmelcov a ostala ležať. „Do tretice všetko dobré“, provokuje Miro. Keďže ešte čo to vidno nezberáme sa. Nakoniec nebolo do tretice, tretia líška už nevyšla. Prvý bol mladý lišiak vážil 3,5 kg a druhá mladá líštička 2,7 kg. Keďže to neboli dospelé líšky, nešli na monitoring. zobraziť celý popis