popis: V sobotu večer mi zvoní mobil, volá kamarát Palo (na fotke úplne vpravo). "Som na tom tvojom mieste, strielal som na diviaka a chybil som". Hovorím si "konečne sa prefíkanec falošný aspoň ukázal po dvoch mesiacoch čo sme o ňom vedeli". ...V sobotu večer mi zvoní mobil, volá kamarát Palo (na fotke úplne vpravo). "Som na tom tvojom mieste, strielal som na diviaka a chybil som". Hovorím si "konečne sa prefíkanec falošný aspoň ukázal po dvoch mesiacoch čo sme o ňom vedeli". Spolu s Palom uvažujeme, že mu necháme aspoň dva dni pokoj a on sa určite znovu ukáže. V utorok poobede som sa vybral skontrolovať vnadisko a mal som tušáka, že tam v noci bol a tak som so sebou zobral aj kýblik pšenice s kukuričkou. Prichádzam na miesto a vidím, že z krmi je brané a tak okamžite vysypem obsah kýblika na miesto s malou dušičkou, že dnes by sa mohol falešník ukázať už z večera. Pri knihe sa s Palom dohadujeme, kde si pôjdeme sadnúť. Posiela ma na lavičku, a že on si pôjde sadnúť inde. Okolo ôsmej som na mieste. Sedím snáď 20 minút a počujem silné sfučanie v repke cca 50 metrov odo mňa. Zachvilu ďalšie a v kolaji od traktora zbadám diviakovi vrch chrbta. V hlave mi idú myšlienky - " neunáhli sa, on určite vyjde na čisté a bude istá rana". Založím pušku do pleca a pripravený čakám. Cez optiku sledujem sledujem kde sa vlní repka, no diviak je opatrný a stále istí a vetrí. Ide pomaličky a dáva si pozor na každý krok, ide ako duch. Je odo mňa 20 metrov a ja ho nevidím! Dva metre od vnadiska zostal stáť a ani sa nepohol. Už to trvá snáď trištvrte hodinu a ja začínam pochybovať, že sa to dnes podarí. Z ničoho nič zapraskali na kolajách kamene a diviak okamžite uteká hlbšie do repky, tak že už ani nevidím vlnu ktorú robí. "Už je v prdeli", pomyslel som si. Avšak nedá mi to a pušku mám stále v pleci pripravenú. Pred pol desiatou zbadám na kraji vnadiska tmavý flak. Pozriem cez puškohľad a rozoznávam diviačiu hlavu. Čakám kým vyjde celý von. Usudzujem, že je to dobre živený lanštiak kanček. Nechcem riskovať dohladávku v hustej repke a tak som sa rozhodol strieľať na hlavu, ale keď ju diviak zdvihol tak mi prekážku spravili dve vetvičky repky. Znovu čakám, diviak prejde cca meter a pol a samozrejme hlavu má dole a nevidím ju. Dve minúty sa zdajú byť večné, ale diviak zdvíha hlavu a mne už konečne nič nebráni v streľbe. Zamierim za oko a 10 gramový dlhý "knedlík" diviaka zráža k zemi. Do minúty mi volá Palo. "No čo?" "Leží", odpovedám. "Dobre, zoberem aj otca a prídeme ti pomôcť". O chvíľu prichádza aj brácho s bratrancom. Diviaka potiahneme k autu a do rána máme čo robiť :) O diviakovi som vedel, že je veľmi opatrný, ale až takéhoto prefíkanca som nečakal. Dlho sa nám vyhýbal, ale to nevadí o to viac úlovok poteší. Ďakujem sv. Hubertovi za priazeň a za ďalší nezabudnuteľný zážitok. Lovu zdar! zobraziť celý popis