popis: Víkend s krásnym počasím , ukončená spoločná poľovačka a popíjanie teplého čajika na chate prerušil telefonát od kamarata. Potrebujem PSA ...!!!Pocuvam dalej..strielal som na jelena a značil ranu. Hovorim mu , ze mam pri sebe len svoj...Víkend s krásnym počasím , ukončená spoločná poľovačka a popíjanie teplého čajika na chate prerušil telefonát od kamarata. Potrebujem PSA ...!!!Pocuvam dalej..strielal som na jelena a značil ranu. Hovorim mu , ze mam pri sebe len svojho duriča , ktory nikdy nedohladaval. No prisla prva príležitosť a šanca ukazat sa môjmu psíkovi , ktorého bravam len do honov. Siel som tam s maličkou dušičkou , no s veľkou chuťou a odhodlaním . Na psovi bolo vidiet , ze tuší ze sa nieco deje. Dosli sme na miesto. Krátka debata so svedkom udalosti, ktory cakal na ceste a povedal mi co sa stalo, no IBIS uz dvíhal nos a zapieral sa do remena. Siel som pomaly za nim, no nebol som si isty. Zhruba po 150m slapania do svahu som narazil na zápory , - pes sa pustil po nich. Onedlho nachádzam farbu, co mi urobilo veľkú radosť. Po dalších metroch sme našli kamarátov , ktorí sa vybrali za jelenom, no ich sily nestačili , a dalej nevládali . Psík ma ťahal priamo do skalnatého vrchola, ktory mi trocha naháňal strach. Vyšľapali sme na sami vrchol a otvorila sa menšia planinka. Vtedy do mna vošla velka neistota , lebo nebola ani farba ani ziadne stopy. No spomenul som si na priateľa Vinsiho a jeho legendárneho Cobiho. Absolvoval som a nimi niekoľko dohladavok. Stale mi v hlave rezonovali jeho slova: ver inštinktu PSA ! No neistota bola velka a Ibisove skúsenosti absolútne nulové. Rozhodol som sa pustiť PSA z remena , s domnienkou , ze nemam co stratiť ,ked nemam žiadnu stopu. Ibis urobil velky oblúk , a zbehol za hranu skaly. Po chvíli pocujem srdcu lahodiaci hrubý hlas môjho modrého duriča . Utekám po ťažkom teréne a vidim ho v doline ako hlási stopu. Bežím za nim a nachádzam stopy jelena a malinku kvapku krvi. Tak predsa ! Oci sa mi rozžiarili a dostal som druhy dych. Poklusom nesledujem hlas PSA. Prichádzam na další vrchol kopca a v protisvahu vidim ako pes durí jelena . Držal sa za nim asi 30m. Vela casu na rozmýšľanie v takomto ťažkom skalnato-kopcovitom teréne niet a na diaľku 150-200 m hľadám skulinku medzi stromami, kde sa da strielat. Po namáhavom presune tazko udržať kríz na mieste , a preto naťahujem napinacik. Jelen pretne nit, puskohladu a ja sa dotýkam spúšte . Jelen ostáva v ohni. Stastny a milo prekvapený so psika sa s mobilom v ruke a zapnutým nahrávaním videá , poberám k jelenovi a krásne hlasujúcemu ibisovi. No ani netuším co sa chystá.....plny radosti hlasito chválim Ibisa : tak si fešák , hlas si ho, najdi si svojho jelena!!...no v sekunde ked sa priblížim na 30m k jelenovi, tak sa stane co som nečakal . Jelen sa postavil a namieril si to priamo na mna. Rychlo púšťam mobil z ruky , no nestiham dat pusku z pleca dole, tak sa len vyhýbam jelenovi, ktory preskočil cez hranu kopca so psom v pätách . Urobil som veľkú chybu, no nevedomky v opojení adrenalínu a radosti. Asi 2 minuty hľadám mobil v listi. Opäť utekám za hlasom duriaceho PSA. Sily mi ubúdajú a terén sa len a len zťazuje. Nevidím a nepocujem uz ani psika , lebo zašiel za další hreben. Zrazu nechapem a psík beží po stope naspäť . Zbadal ma , obrátil sa a opäť hlasito ukazuje stopu. Drží sa poredomnou asi 50m, a stale kontroluje očný kontakt so svojim pánom . Takto pokračujeme asi 5 km , a prichádzame nad veľkú dolinu, kde je výhľad do hrubého lesa aj na 300 a viac metrov . Psík zbehol do doliny a nasleduje hlasito stopu. Ja uz dalej nevladzem a ostavam na kolenách na hrebeni a sledujem okolie. V protisvahu zbadám pohyb, jelen pomaly kráča do protiľahleho vrcholu. Vzdialenosť je cez 250m , a jelenovi vidim len zadok, chrbat a krk z hlavou..vsetko odzadu. Uvedomujem si , ze takáto rana je neetická , no vzhľadom na trápenie sa nasho kráľa , moju a ibisovu vyčerpanosť , volím ranu na chrbticu , no zo zadu :( ...prilahnem pusku , zapieram sa o strom a vydychujem. Dolinou preletela zvucna rana , a jelenovi to podlomilo nohy. Tiaž tela ho zosuvala zo strmého terénu , az do potoka v doline . Psi si ho stale stráži a hlási a hlavu otáča za mnou. Pomaly sa poberám za nimi do potoka. Ibis zahana smäd a vyčerpanie v prameni vody a s prestávkami hlási svojho jelena. Ja čerpám silu z úžasu , radosti a stastia z môjho doposiaľ mozno zanedbávaneho psika. Z hrdosťou ma presvedčil ze patri k môjmu boku pri každej návšteve lesa. Z posledných síl sa skláňam k psíkovi , pohladkam ho a chválim ako sa len da. Ako odmenu mu davam jeho obľúbenú piskotu , a citim z neho ze ma z toho radost. Po ucteni jelena som pozeral na jeho zranenia. Rana pred dohladavkou -cez pohlavný úd prešla na mäkko , moja prva rana , ked jelen padol ako podtaty bola na krk, ale len priestrel, kosť nechytila. Smrteľná rana , cez chrbticu na orgány. So psikom sme si sadli k jelenovi a ja som premýšľal co sa udialo, a Ibis vrtel chvostom a ovoniaval si svoj prvy dohladany kus, a sem tam vznesene zahlásil svojim hrubým hlasom a pozrel po každom na mna. Lovu a lesu zdar! zobraziť celý popis