popis: Po ulovení môjho tohto ročného srnca, som začal na vnadisko intenzívne vynášať kukuricu lebo som sa rozhodol venovať sa diviakom. No asi im to musel niekto povedať. Diviaky sa vyparili. Chodil som každý deň a okrem otravných muflónov ...Po ulovení môjho tohto ročného srnca, som začal na vnadisko intenzívne vynášať kukuricu lebo som sa rozhodol venovať sa diviakom. No asi im to musel niekto povedať. Diviaky sa vyparili. Chodil som každý deň a okrem otravných muflónov na kukuričku nechodilo nič. Pridal som aj sladké letné jabĺčka čo som zbieral pod jabloňami ktoré kedysi dávno vysadili družstevníci popri poľných cestách. Predseda družstva nás poľovníkov každoročne vyháňa tieto popadané jabĺčka zbierať a vynášať do lesa zveri. Tak som ho predbehol a nazbieral som plný prívesný vozík za auto. No ani to nepomohlo. Stále žiadne diviaky. Zato muflónia zver si na nich veľmi pochutnávala. Boli taký drzí, že im ani nevadil zvuk motora môjho čínskeho prskoletu na ktorom som sa vozil ku krmovisku. Iba odbehli a zo vzdialenosti asi 200 metrov na mňa pozerali ako sypem kukuricu na zem a prikrývam ju koreňmi vývratov. Z ich očí som aj na tú diaľku čítal čo si myslia. Vysyp to tam a zmizni čo vyrušuješ. A tak som aj zmizol. Veď počkajte aj na vás príde v duchu som sa im zastrájal. Takto som chodil asi 8 dní a stále nič. Bolo dva dni po splne a ja som ako každý deň zasa osedlal moju číňanku a s plným batohom kukurice a veľkým rachotom som vyrazil smerom ku vnadisku. Keď som prišiel k sedačke náladu mi vylepšili porozhadzované korene vývratov pod ktoré som dal kukuricu. Tak predsa tu nejaké diviaky boli. Nasypať kukuricu a zakryť ju bola pre mňa už rutina. Prisypal som trošku aj po zemi stále hladným muflónom, nech to tu trošku pobehajú a svojim pachom prebijú ten môj lebo dnes sa ide na to. Natankoval som samuraia nabalil ruksak, vyčistil ďalekohľad a puškohľad aby som večer dobre videl a čakal som na ten správny čas. Bolo 20:00 a ten čas nastal. Autom som sa dopravil asi tak 300 metrov od sedačky pri vnadisku. Pohodlne som sa usadil, pripravil čarodejníka Marlina a čakal. Kukérom som kontroloval okolie a vnadisko. Samozrejme po kukurici tam nebolo ani stopy aj jabĺk dobre ubudlo budem musieť doplniť. Pri tomto premýšľaní som si ani nestihol uvedomiť, že sa začalo stmievať. Bolo dusno a komáre mi bzučali pri ušiach ako malé zubárske vŕtačky. Na ceste pred sedačkou niečo šuchotalo. Pomaličky dvíham ďalekohľad k očiam a vidím mladé líšča ako sa pasuje s jabĺčkom. Sadlo si ako pes, prednými labkami si na zemi pridržiava jabĺčko a tak ho z chuti kúše že aj mne začínajú sliny tiecť. Skôr než líšča odišlo zobralo si do papuľky ešte jedno jablko a zmizlo v lese. Zostalo úplné ticho a ani vetrík sa nepohol. O chvíľu začal vychádzať mesiac a mňa začali premáhať driemoty. Ani neviem koľko som driemal keď som sa strhol. Našťastie sedačka je pevná kovová so zábranou o ktorú sa môžem oprieť a nespadnem ani keď zadriemem. Mesiac už svietil na plný výkon a ja som pomaličky začínal banovať že som vôbec išiel von. Spln. Ako keby som nevedel, že u nás na splne veľká šanca na úlovok nieje. Zver ako keby sa toho svetla bála. Radšej som mohol ostať doma so ženou si pozrieť telku, uspať deti, urobiť jej masáž nôh, trošku sa k nej pritisknúť a možno...... Už skoro z erotických úvah ma vytrhol ten dobre známy šuchot lístia praskot suchých konárov. Blíži sa diviak nič iné to nemôže byť. Ďalekohľdom prečesávam priestor od kadiaľ počujem šuchot. Je to diviak jeden kus len je ku mne čelom tak nevidím čo to je či kanček, alebo bachyňka. Stojí v tieni hrabu a pozerá mojim smerom. Akoby tušil že som tu. Po nekonečnej chvíle ticha sa diviak otáča a odchádza. Tak a môžem ísť domov na dnes asi stačilo. Ale diviak obišiel vňadisko, zrejme si chcel ísť po vietor a zastavil na ľavo od vnadiska asi na 30 metrov pekne na široko a zasa zostal stáť bez pohybu. To som mu už pod bruchom videl strapec. Kanček, pekne len sa mi zdal v kukéri trošku veľký tak som rozmýšľal či ho uloviť alebo nechať tak.Nie že by som nemal povolenku na dospelého diviaka, ale zdravotný stav mi už nedovoľuje dvíhať niečo ťažšie a tak sú mi najmilší taký šikovný lanštiaci a prasiatka. A povedzme si tak že aj na pekáči to oveľa lepšie vypadá ako dáky starigáň. Ale zbrane som mu nevidel a tak som sa rozhodol že ho ulovím. Potichúčky som si založil flintu do pleca, bod namieril na komoru a vystrelil. Nevidel som čo diviak po výstrele urobil, len som ho počul ako uteká tuším už v treťom chotári. Pomaličky som zišiel zo sedačky ani som nečakal tých povinných 10 minút čo som bol taký zvedavý čo som vyparatil keď to lomozilo až tak ďaleko. Hľadal som farbu všade dookola ale nič so nájsť nemohol. Do kelu šak to muselo byť niekde tu. Zasvietil som smerom na sedačku. Ono sa to zhora zdá úplne inak ako tu na zemi, ale tuším to bolo trošku ďalej. Aha tak predsa to bolo tu. Na tráve som zbadal kúsok pľúc a farbu. Čím som išiel ďalej bolo farby stále viac. Les v tomto mieste bol bez podrastu len tráva asi do výšky kolien. Prešiel som asi 50 metrov a diviak sa stočil smerom do nízkych trnkových kríkov. Našťastie bol zhasnutý iba na začiatku tohoto porastu lebo ísť dnu do hustých pichľavých trniek nie je práve ten najkrajší zážitok. Tak a konečne si ho môžem prezrieť. Naozaj ma ten ďalekohľad klamal. Kanček má sotva 60 kilogramov. Je menší ale dobre vykŕmený. Čo to utekalo tak ďaleko neviem, ale môj diviak to nebol. Ten bol zhasnutý maximálne 70 metrov od nástrelu. Aby som vlastne po tme s autom trafil na miesto kde leží diviak tak som na trnkový krík položil čelovku a zapol som na nej prerušované svetlo. Bolo zaujímavé vidieť ako v temnote lesa bliká svetlo. Nezainteresovaná osoba by isto na blízku videla aj mimozemšťanov. Ale ako orientačný bod to bolo výborné. Po vyvrhnutí som kančeka naložil do samuraia navijákom a odviezol som ho na poľovnícku chatu kde začala dokumentácia a červená robota. Domov som sa vrátil až nad ránom unavený ako pes no so šťastnou a veselou dušičkou. Lovu zdar priatelia. Pár faktov: Diviak kanček cca 60 kilogramov ulovený na vzdialenosť 30 metrov, zbraň Marlin 1895 hlaveň 22", kaliber 45-70 goverment, strela Speer Hot Core 300gr. Vstrel cca 10 cm za ľavou lopatkou. Strela zlomila rebro, zasiahla pľúca a pečeň a na pravej strane vyšla cez rebro von cca 10 cm za lopatkou. Značenie po zásahu neviem posúdiť nakoľko ma výstrel oslepil. Vzdialenosť od nástrelu po zhasnutého diviaka asi 70 metrov. Po celej dráhe úniku diviak veľmi dobre farbil. V hrudnej dutine bolo iba málo farby všetka bola pekne vyfarbená von. Poškodenie diviny podľa mňa úplne zanedbateľné na čo som si pri tomto kalibri už zvykol. zobraziť celý popis