popis: Po narocnom pracovnom tyzdni uz od rana v piatok ratam hodiny do konca zmeny a o tretej priam vystrelim smerom na chatu. Konecne v lese. A tak okolo siedmej vecer spolu s kolegom vyrazame na posedy do lesa s tym, ze sedime aspon do polnoci. Pozdrav l...Po narocnom pracovnom tyzdni uz od rana v piatok ratam hodiny do konca zmeny a o tretej priam vystrelim smerom na chatu. Konecne v lese. A tak okolo siedmej vecer spolu s kolegom vyrazame na posedy do lesa s tym, ze sedime aspon do polnoci. Pozdrav lovu zdar a kazdy ostava sam so svojimi nadejami. Pri prichode k posedu vyrusim jelenicu s jeliencatom, pohodlne sa usadim na posede a kocham sa prirodou okolo. Tesne pred zotmenim prechadza cez les opat jedna jelenica ale inak sa nic nedeje. Mesiac uz pekne osvetluje les ked sa z potoka podomnou zacne ozyvat praskot. Dalekohladom patram co tam je ked odrazu vykroci na kraj lesa diviak. Chvilu trva kym ho posudim no potom vymienam dalekohlad za gulobrok avsak diviak akoby to tusil potichu mizne v tieni lesa. Avsak za par sekund sa opat vracia spat ku kraju lesa kde presvecuje mesiacik. Vtedy vsak uz moj puskohlad hlada jeho komoru a vo chvili ako zastavi, ticho mesacnej noci pretne vystrel. Diviak vyrazi cez jarok priamo do hustiny, bezi az potom pocut jeho pad a odsekavanie na mieste. Huraaa, lezi. Asi po pol hodine prichadza kolega a spolu s nim ideme na nastrel. Tu nie je nic a tak sa vnarame do hustiny tam niekde kde som ho naposledy pocul. Chvilu to trva ale nakoniec ho nachadzame zhasnuteho asi 50 metrov od nastrelu s peknou komorovou ranou. Diviakovi vzdavame poctu, kolega mi odovzda zalomok a po nalozeni ho odvazame na chatu kde ma caka cervena praca. Takze mesacna noc ma svoju moc, Lovu zdar priatelia zobraziť celý popis