popis: Tak a je to tu. Začala sa nám srnčia ruja. Ako každý rok tak aj teraz prišiel čas srnčej lásky a ja už od rána stláčam buttolo a trénujem ako divý. Pes na mňa šteká viac ako na motorového paraglaidistu a zrejme sa čuduje prečo ta...Tak a je to tu. Začala sa nám srnčia ruja. Ako každý rok tak aj teraz prišiel čas srnčej lásky a ja už od rána stláčam buttolo a trénujem ako divý. Pes na mňa šteká viac ako na motorového paraglaidistu a zrejme sa čuduje prečo tak kvílim. Cez deň tvorím stratégiu večernej postriežky a rozmýšľam nad vhodným miestom v revíri. Rozhodol som sa ísť do poľnej časti revíru na samí koniec kde sa stretajú hranice štyroch revírov. Je tam kukurica a vedľa zožatá pšenica. Po asi 500 metroch strniska začína pole s cukrovou repou. Terén je zvlnený stredom je dolina do ktorej je s kopca pekne vidieť a práve po tejto doline zvykne chodiť zver. Tak miesto je vybraté už len počkať na večer. Ako to tak býva keď sa človek na niečo teší čas sa vlečie ako slimák a manželka vie práve vtedy povymýšľať tisíc robôt. No nejako som to prežil a o 19tej som sa zapisoval do knihy návštev revíru. Odstavil som auto kúsok od kukurice. Bolo veľmi horúco tak aby som to nemal ďaleko keď ma začnú žrať tie krvi lačné beštie komáre. Pomaličky stúpam do kopca ovešaný ako čečenský povstalec flinta, palica, kukér, rybárske kreslo lebo šak pohodlie musí byť nie. Akonáhle sa dostávam na vrchol poľa a už vidím do doliny, zbadal som ako dolinou beží kus srnčej zveri. Všetko som pustil z rúk na zem a ďalekohľadom pozerám čo to je. Bol to srnec no bol už dosť ďaleko tak som nevedel aký je. Prebehol repou a zaľahol ešte do nepokosenej pšenice za repou. No uvidíme či tu ešte niečo bude. Pohodlne som sa usadil do kresla na kraji kukurice s výhľadom do doliny. Nič zaujímavé sa nedialo. Po strnisku sa naháňalo 9 zajacov a myšiak sedel kam som sa len pozrel. Myší je stále dosť tak sa im darí. Pomaličky sa začalo stmievať a mňa začali otravovať komáre. Ešte chvíľku vydržím a idem domov. Bolo niečo okolo deviatej večer a oproti na kopci nad dolinou zaznamenávam pohyb. Pozriem sa a vidím líšča. A to som si myslel že už tuším u nás vyhynuli veď som ich nevidel ani nepamätám. O malú chvíľu vyšlo z kukurice druhé a začali sa klbčiť a naháňať. No na výstrel je to ďaleko asi 300 metrov tak som sa aspoň pozeral na to divadlo čo mi predvádzali. Keď k nim prišlo aj tretie líšča, už som bol rozhodnutý že zajtra ich pôjdem trochu preriediť. Zbalil som si pakšamenty a pomaly sa poberám k autu. Mesiačik už pekne osvecoval strnisko. Bolo dva dni pred júlovým splnom. Pozrel som sa ďalekohľadom smerom k autu či mi tam náhodou niekto niečo nedal lebo takú starú hnusobu by už asi nikto nekradol. A nedal mi tam nikto nič len od auta oproti mne išla líška. Bola ešte dosť ďaleko tak som mal dosť času zo seba všetko zložiť, nabiť flintu a rozložiť dvojnožku. Líška si to smerovala do repy. Keď som bol pripravený tak som na líšku jemne pískol a tá zastala. Neviem či to bolo nervozitou alebo čím ale líšku som na vzdialenosť asi 110 metrov minul. Vyštartovala ako keby som ju do zadku kopol. Vtom som zbadal na vzdialenosť asi 30tich metrov ďalšiu líšku ako na mňa pozerá a nevie čo sa deje. Potichu som prebil, líšky bol plný puškohľad a zrazu len cvak. Náboj nevystrelil a líška zdrhla. Doma som sa tešil na druhý deň ako im to všetko spočítam. Prišiel ďalší večer a ja som sedel ma opačnom konci poľa kde včera vyšli líšky. Keď sa blížil ich čas, tak som si založil pušku do dvojnožky lebo som vedel že vychádzali niekde kúsok odo mňa tak som nechcel premrhať príležitosť. Ako si tak sedím a čakám asi desať metrov predo mnou vystrčil hlavu srnec. A sakra starší kus, šestorák s krátkymi výsadami. Tak tento bude môj. Strieľať na krk aj keď len na 10 metrov som nechcel. Mám nové strelivo tak ho musím otestovať poriadne. Srnec vyšiel s kukurice a ja som ani nedýchal. Otočil sa ku mne zadkom a krajom porastu odchádzal odo mňa preč. Asi po 70tich metroch sa otočil doľava a vyšiel na už podiskované strnisko. Naši družstevníci sú veľmi rýchly strnisko vydrží maximálne deň a je v čudu. Srnec začal zrýchľovať a tak ako včera smeroval do repy. Zapískal som na neho a on sa zarazil a pozrel smerom ku mne. Nestihol ani zbadať to zelené čudo sediace na kraji kukurice keď mu cez srdiečko niečo preletelo a tento krát to Amorov šíp nebol. Srnec sa prudko otočil a utekal späť do kukurice. Pohodlne som sa usadil do kresla prebil a zaistil moju amerikánku. Je ešte svetlo mám dosť času, zásahom som si istý pretože náraz strely na telo bolo veľmi dobre počuť. Vychutnával som si pocit lovca, nechcel som nič unáhliť a tak som len sedel a čakal. Asi po štvrť hodinke som išiel na nástrel. Ani nie na nástrel ale krajom kukurice som pozeral a hľadal otery farby na steblách kukurice. Veď tuto by to niekde malo byť čo som vyviedol farba nikde. Začali ma žrať pochybnosti ale ten náraz bol predsa jasný. Idem pozrieť ešte ďalej aj keď sa mi zdá že to tak ďaleko nebolo. Asi po desiatich metroch zo mňa opadli všetky obavy a pochybnosti. Na kraji kukurice veľké množstvo farby a otery ako od jeleňa. Pomaličky vchádzam do kukurice a odhŕňam jeden riadok kukurice za druhým. Všade farba idem z nohy na nohu. Čas sa mi zdá nekonečný už som tuším prešiel kilometer, nervozita stúpa. Až konečne v riadku nachádzam už zhasnutého srnca. Prezerám si trofej, prstom skúšam ostrosť zubov. Dobrý je žiletky sú už dávno tupé. No ešte ho vytiahnuť von. Idem riadkom v ktorom som ho našiel smerom k môjmu kresielku. Keď som vyšiel z kukurice von , vidím že kreslo je odo mňa asi 30 metrov a mne sa cesta v kukurici k srncovi zdala nekonečná. Hustý porast skrátka klame. Konečne som sa mohol pokochať krásou môjho úlovku, v duchu zaň poďakovať a uctiť si ho posledným hryzom a zálomkom. Nasadiť plombu, zapísať do povolenky a vyvrhnúť srnca bola otázka pár minút. Pretože srnec pôjde do tomboly na našom poľovníckom posedení pri guláši, tak si to stará fordka aj so srncom namierila na našu poľovnícku chatu a po červenej robote som môj dnešný úlovok ako tradične zapil Argusom. Priatelia tak to niekedy býva, išiel na líšku strelil Marišku a v mojom prípade krásneho srnca. Lovu zdar. Pár faktov: 5ročný srnec, ulovený na vzdialenosť 70-80 metrov, kalibrom 223 rem., strela Barnes TTSX 50gr V0-995 m/s, zbraň Weatherby Vanguard II. Vstrel na ľavej strane asi 10 cm za lopatkou, zásah srdca a pľúc, výstrel tesne za lopatkou na pravej strane. Značenie po zásahu skoro nebadateľné iba ostrý obrat ako keď sa zver zľakne, farbenie veľmi dobré po celej trase úniku, odbehnutie cca 40 metrov, poškodenie diviny zanedbateľné prakticky nulové, podliatiny iba v blanách, farbu som utrel uterákom a všetko bolo čisté. Je to prvý kus touto strelou tak nechcem hodnotiť uvidíme ako sa bude správať ďalej. zobraziť celý popis