popis: Po skúškovom období zase prichádza stereotyp letného semestra ranné vstávanie, nuda v škole, spánok v autobuse a doma už po tme nestíham ani zájsť do revíru. Ráno utekám na autobus a vidím že dnes bude naozaj krásny deň. Cestou au...Po skúškovom období zase prichádza stereotyp letného semestra ranné vstávanie, nuda v škole, spánok v autobuse a doma už po tme nestíham ani zájsť do revíru. Ráno utekám na autobus a vidím že dnes bude naozaj krásny deň. Cestou autobusom ešte pozorujem krásy prírody a všímam si hlavne tie miesta o ktorých viem že ich obľubujú „ryšavky“ (prednostne som si všímal tie štvornohé, ale aj tá na prednom sedadle by bola celkom slušná trofej =D). Po zaujímavej ceste som už v škole a ako blesk z jasného neba prichádza správa že posledná prednáška odpadá. Nič lepšie som si ani nemohol priať. Teraz už ide škola bokom a ja rozmýšľam ktorý posed alebo sedačka bude dnes mojim cieľom. Ako každý správny poľovník som dal na svoju poľovnícku intuíciu a vybral som sedačku pri našej poľovníckej chate. Predstava bola jasná prídem, sadnem líška by mala prísť z mladého borovicového lesíka rovno predo mňa. Nasledovala rýchla cesta domov zhodiť rifle nahodiť sa do zeleného, galaška na plece, jablko do vrecka a už nasadám do Vitary. Cesta po hlavnej ceste pozorujem 2 líšky ktoré už sú na love, stále dúfam že moja intuícia ma nesklame. Auto parkujem pri JRD a ponáhľam sa po ceste cca 2 km k sedačke. Zasadám na ňu všetko hraje v môj prospech. Vietor ochladzuje moju tvár, lepší ani nemohol byť, okolo lesíka pozostatky sne hu na ktorom určite rýchlo spozorujem tú svoju vysnívanú ryšavku. Sedím možno pol hodinku keď si spomeniem na jablko vo vrecku. Skloním zrak vyberiem jablko a s chuťou sa do neho zahryznem. Vtom mi zrak padne na ňu. Už ide. Presne z toho miesta kde som to predpokladal. A teraz to začalo jablko pomaly ukladám na podlahu, beriem ZG-čku do ruky cítim že už ide na mňa moja úhlavná nepriateľka „poľovnícka triaška“ ale bez nej by to predsa nebolo ono . Puška je v ramene pomalý nádych a výdych, kríž sa ustaľuje na komore a hluk výstrelu dokončuje moje celodenné predstavy o úspešnom love. Ticho sedím ďakujem patrónom za krásny zážitok. Teraz už nechávam triašku nech si robí čo chce a ja s trasúcimi rukami konečne dojedám jablko. Poľujem len druhý rok ale vzrušenie z lovu a „poľovnícka triaška“ sú pre mňa nezabudnuteľné pocity ktoré dúfam a verím nikdy neochladnú. A kto tieto pocity nikdy nezažil ten podľa mňa nemá zelenú dušu. Na záver len toľko znalosť terénu, správania zveri a využitie poľovníckeho inštinktu často prinesie poľovníkovi nezabudnuteľné zážitky. Ďakujem za chvíľku Vášho času a pamätajte že zver treba chrániť, chovať a až potom loviť. zobraziť celý popis