popis: Prišiel som domov z práce, zakúril v krbe a sadol si k televízoru s hrnčekom pariaceho sa čierneho čaju. Popíjajúc čajík mi padlo oko na okno vikiera. Na jasnej oblohe sa z neho na mňa usmieval dorastajúci mesiac. I zasadol mi na plece �...Prišiel som domov z práce, zakúril v krbe a sadol si k televízoru s hrnčekom pariaceho sa čierneho čaju. Popíjajúc čajík mi padlo oko na okno vikiera. Na jasnej oblohe sa z neho na mňa usmieval dorastajúci mesiac. I zasadol mi na plece čertík poľovníček. „Čo tu sedíš ako knedľa, nevybehneš opáčiť líštičky?“, podpichuje ma. Na druhom pleci sa ozval čertík lenivček, „Kam by si chodil do tej zimy, seď pekne v teple pri televízore a oddychuj“. Chvíľu sa tí dvaja čertíci dohadovali až napokon vyhral ten zelený. Veď aj monitoring bol vyhlásený a v dielni čakalo pripravené krmivo na mrchovsko. Nahádzal som na seba zelené šatstvo, vybral z trezora kozličku a pobral sa na najbližší posed na Nivách. Krmivo som uložil na svoje miesto a uvelebil sa na posede. V neďalekej dolinke Sakalášovo sa vo vzdialenosti asi 200 m popásala črieda vysokej, ale o tú som nemal záujem. V centre môjho záujmu boli líšky. Cestou k posedu som križoval niekoľko líščích čiar nakreslených v snehu, takže nádej na úspech bola vysoká. Po polhodine sedenia a sledovania prázdnej lúky som na zamrznutej snehovej kôrke v kríkoch za posedom začul rýchle kroky niečoho malého. Ani som sa nepohol. Kroky pokračovali krovím vľavo od posedu až Úplne stíchli a zasa zavládlo ticho. Napriek tomu, že sa začalo šeriť, na snehu sa dalo pekne čítať. A tak som prečítal vo vzdialenosti cez 100 m pohybujúci sa tmavý fľak, ktorý vyšiel z kríkov vľavo a smeroval šikmo k posedu. Siluetu líšky na bielom snehu si ťažko zmýliť s inou zverou. Najskôr mi poza chrbát chodila práve táto líška. Položil som na okenný rám molitanový valček a naň kozlicu. Odklopil krytku puškohľadu, zapol svetelný bod, odistil flintu a natiahol napináčik spúšte. Nenáhlil som sa, času bolo dosť. Líška, netušiac čo sa na posede deje, pomaly so sklonenou hlavou hľadala niečo pod zub. I keď v tomto období asi skôr voňavú stopu potenciálneho partnera. Počkal som kým sa dostane čo najbližšie a pristavil si ju cmuknutím. Cmuknutie ju zaujalo, lebo zastala, zdvihla hlavu a natiahla celé telo. Neoplatí sa dlho otáľať a tak som vystrelil. Po výstrele líška vyskočila, po dopade urobila pár otočiek na mieste, pobehla dolu svahom pár metrov, opäť vyskočila a urobila piruetu a zasa pobehla pár metrov, ale už jej sily na výskok a tanček nezostali. Ľahla si do snehu a už nevstala. Vysoká, pasúca sa neďaleko, na výstrel reagovala len zdvihnutím hláv. Po chvíli sa popásala nerušene ďalej. Keďže viditeľnosť bola stále vyhovujúca, povedal som si že ešte chvíľu posedím. Po pol hodine vyšla na vzdialenejšom konci lúky druhá líška. Tiež smerovala k posedu. No zrazu sa zvrtla o 180 stupňov a poďho na opačnú stranu. Kým som pod kabátom a svetrom namacal vo veste vábničku, líška stihla zatiahnuť za horizont do doliny Uhlisko. Tak som vábenie ani neskúšal, aby som ju náhodou nezradil. Veď ja si na ňu ešte počkám. Pobral som sa k ulovenej líške. Pri pohľade na ňu som si bol istý, že na monitoring ju neodovzdám. Ulovený lišiak bol vo výbornej kondícii. Krásne vyfarbený so širokou hlavou. Doma som ho zavesil na závesnú váhu a strelka ukázala hmotnosť takmer 8 kg. Lišiaci o takejto hmotnosti dávajú nádej na silnú trofej. Je zaujímavé, že po zásahu na komoru strelou 5,6x52R zo vzdialenosti 75 m dokázala ešte prebehnúť a “pretancovať“ 25-30 m. Z tepla domu som vytiahol moju žienku a tak mám aj fotografiu s úlovkom. zobraziť celý popis