popis: Každá poľovačka má svoje čaro. No obzvlášť tie na diviačiu zver. Občas je to hotová „alchýmia“ poľovať na túto zver. A takouto „alchýmiou“ bolo aj ulovenie môjho prvého diviaka. Podarilo sa to až na tretíkrát. Prvýkrát...Každá poľovačka má svoje čaro. No obzvlášť tie na diviačiu zver. Občas je to hotová „alchýmia“ poľovať na túto zver. A takouto „alchýmiou“ bolo aj ulovenie môjho prvého diviaka. Podarilo sa to až na tretíkrát. Prvýkrát sme na diviaky a ich špúry natrafili náhodne pri pochôdzke. Porozhliadli sme sa dookola, pozreli odkiaľ kam chodia a našli vhodné miesto na čakanie. Vedeli sme, že diviaky chodia z mladín kde zalíhajú na žaluď do dubín. A preto sme sa na druhý deň vybrali na to isté miesto avšak už rovno na postriežku. Dlho nič nechodilo tak sme sa pobrali domov. Ako sme z doliny vyšli na hrebeň a pozreli sa naspäť do doliny uvideli sme čriedu diviakov. Mierne sme podbehli avšak ani to nestačilo, pretože nás diviaky zavetrili a odtiahli na druhú stranu. Na ďalší deň sme išli skúsiť šťastie po tretíkrát opäť na to isté miesto. Raňajší budík o 6-tej hodine neúprosne prerušuje pokojný spánok a my s otcom pomaly ale isto vstávame z postele. Raňajšia námraza na okne auta nám mierne zbrzdila náš príchod na už známe miesto. Ešte sme ani nedorazili na miesto a vtom som zbadal čriedu diviakov, no nebola to tá črieda, ktorú sme sledovali 2 dni pred tým. Otec ďalekohľadom pozoruje a vyberá lanštiaka na ktorého ma už naviguje. Horou sa ozve výstrel z mojej ZKK – čky a črieda sa rozpŕchne. Diviak padá k zemi avšak ešte 2 razy skvíkne, ale dostrelenie nie je potrebné pretože zhasíňa. Usudzujeme ranu na obličky čo sa aj potvrdilo avšak s minimálnym poškodením diviny. Otec odlamuje zálomok a posledný hryz, no zároveň aj palicu. A ja už viem čo ma čaká. Po odovzdaní zálomku a vzdaní pocty diviakovi posledným hryzom som bol pasovaný za lovca diviakov. LOVU ZDAR ! zobraziť celý popis